Aby sme sa v jesennom sychravom počasí nemuseli obávať prechladnutia, horúčky či chrípky, dobré je sa na toto obdobie pripraviť už vopred. Posilnením odolnosti môžeme chorobe predísť, alebo ak nás už skolí, pozviechame sa z nej oveľa rýchlejšie. Mohla by som vám poradiť aj čosi z lekárne, ale načo vyhadzovať peniaze na výťažky z niečoho, čo môžete zjesť v pôvodnom stave a ešte si na tom aj pochutiť?
Iste ste už počuli o betaglukánoch. Sú to vlastne prírodné polysacharidy, teda zložené cukry. Majú úžasnú schopnosť zlepšovať odolnosť nášho tela nielen voči bežnému prechladnutiu, ale aj voči zákernejším chorobám. Napríklad voči rakovine. Dôležité je prijímať ich pravidelne a ideálne formou potravy. Možno by ste neverili, ale dostatok týchto látok získate konzumáciou celkom bežných potravín.
Zdroje betaglukánov
Medzi najlepšie zdroje patria obyčajné ovsené vločky. Jedna miska obsahuje až 3-4 gramy betaglukánov. Ďalej je to pololúpaná ryža natural, jačmenné krúpy, tebi droždie.
Najviac betaglukánov však získate z hlivy ústricovej a malých čínskych hubiek shitake. Našťastie ich už bežne dostanete kúpiť čerstvé. A keď nie, dobre poslúžia aj sušené. Len ich treba pred prípravou namočiť do studenej vody. Aspoň na hodinu. A aby ste nezničili aj ďalšie cenné obsahové látky, zbytočne dlho ich nevarte ani nepečte. A už vôbec ich nezavárajte. Stačí ich po očistení nakrájať, mierne podusiť a rovno konzumovať.
Receptov na úpravu hríbikov je veľa. Vždy však dodržte čo najkratší čas prípravy. U nás máme ale aj tak najradšej verziu s vajíčkom. Určite to poznáte. Zmena je len v tom, že tak cibuľu ako hríbiky a tak isto aj vajíčka restujem len minimálne. Cibuľa s hríbikmi ostanú chrumkavé a vajíčka len veľmi jemne zrazené. Žĺtka takmer surové. Ako na hemendex. Vajce aj hliva sú tak paradoxne oveľa lepšie stráviteľné a telo využije všetky potrebné látky.
naše obľúbené posilňujúce raňajky
Čo ešte pomôže k lepšej imunite
No predsa dobre známy cesnak. Aspoň jeden strúčik denne. Môžu to byť citrusy. Najmä citrón a citrónová šťava. Jeden citrón denne bohate stačí. Dobré sú aj jabĺčka. Tak jedno dve denne. Niekoľko orechov alebo mandlí. Tak päť až desať kúskov. Ak môžete, radšej ich vopred namočte. Najlepšie cez noc. Získajú viac aktívnych enzýmov a ich stráviteľnosť bude oveľa lepšia. No a na záver, aby som nezabudla. Zelenina. A nemusí to byť len čerstvá. Môžete si ju krátko povariť, udusiť alebo nechať vykvasiť.
Okrem kvalitného jedla vašu obranyschopnosť zlepší aj dostatok spánku, prechádzka na čerstvom vzduchu a dobrá nálada. A ak by ste aj napriek tomu niekedy mali pocit, že na vás niečo lezie, vedzte, že to posteľ volá. Vlezte do nej aspoň na dva dni. Vypnite mobil a spite. Určite neoľutujete.
Zdroj:
Dr. Bukovský: Návod na prežitie pre muža
hlivu ustricovu poznam a uzivam ju uz par rokov. Rovnako dobre na imunitu su aj prirodne enzymi, vyrovnavaju rovnovahu v tele. Opytajte sa v lekarni na wobenzym. Som s nim velmi spokojna, najma pocas chripkovych epidemii. Venovat sa imunite je velmi dolezite a aspon nemusite potom riesit PN-ku a sezonne choroby.
Ďakujem za reakciu, som farmaceutická laborantka s atestácou a 20-ročnou praxou v lekárni, práve preto píšem o zdravej strave a jej účinkoch na telo. Doplnky stravy len nahrádzajú živiny, ktoré chýbajú v umelých potravinách, ponúkaných v supermarketoch. A doplnky stravy tiež nie sú ktovie aký zázrak. Väčšina z nich je aj tak vyrobených synteticky. Prečo by sme teda mali jesť syntetické vitamíny a výťažky z rastlín, keď môžeme jesť plnohodnotnú stravu?