Hovorí sa, že ak niečo nemáme, zle je, ale ak máme niečoho príliš veľa, je to ešte horšie. Takto je to zväčša s úrodou v ovocia. Jeden rok jej je neúrekom a druhý takmer žiadna. Aj moje hrušky sú na tom podobne. Ibaže jeden rok ich je veľa a na druhý ešte viac. A tak zakaždým špekulujem, čo s nimi. Neviete mi poradiť?
Hrušky v mojej záhrade pochádzajú ešte z čias jej predchádzajúcich majiteľov. Ja som ich len trochu vytvarovala, prispôsobila svojej výške a inak nič. Hoci sú obidve rovnakej odrody, sú úžasné. Šťavnaté, chrumkavé a sladké. Majú však jednu obrovskú nevýhodu. Dozrievajú v tom istom čase. A čo je ešte horšie, nemajú takmer žiadnu trvanlivosť. Do dvoch týždňov po zbere sú z nich hniličky, ktoré nikto nechce. Preto jedinou možnosťou ako si ich užiť trochu dlhšie, je ich spracovať. A tu nastáva problém.
Čo s hruškami, keď kompót ani džem z nich nikto nechce?
Po minulé roky som hrušky väčšinou zavárala. Dokonca som raz od kohosi doniesla recept, podľa ktorého sa do pohára pri zaváraní k hruškám pridajú plátky citróna. Vraj aby hrušky nezhnedli, ale ostali pekné biele. No poviem vám, hrušky síce nezhnedli, ale boli také kyslé, že sa takmer nedali jesť. Odvtedy som už hruškový kompót nerobila. Ani s citrónom, ani bez.
Odkedy som ale vlani kúpila sušičku, suším ostošesť. A hrušky tento rok už minimálne mesiac. Ako postupne padajú zo stromu, nosím ich zo záhrady doslova po vedrách. A to to vyzeralo, že ani veľká úroda nebude.
Aj keď plátky hrušiek pri sušení zmenšia svoj objem zhruba na desatinu, napriek tomu už máme doma niekoľko plných trojlitrových dóz. A čerstvých hrušiek je ešte stále dosť. Čo mám s nimi robiť? Poradí mi niekto?
Komentáre