Spoločnosť je ovplyvňovaná pandémiou a opatreniami proti jej šíreniu. Tak by mohlo znieť suché konštatovanie súčasnej politicko-spoločenskej situácie. Pravda je však oveľa horšia. Opatrenia vlády ničia ľudské životy, kvária rodiny a likvidujú ich živobytie. Nie len, že ľudia prichádzajú o prácu a príjem, ľuďom je bránené slobodne podnikať a prichádzajú o svoju nezávislosť. Vieme im pomôcť.
Dnešní tridsiatnici, cítiaci sa na vrchole svojich síl a hľadajúci najkreatívnejšie riešenia, ako vyhovieť súčasnému nátlaku zo strany štátnych orgánov v snahe čo najskôr sa vrátiť k pôvodnému životnému štýlu nechápu, že my starší, čo si pamätáme aj hlbokú totalitu, sme niečo podobné už zažili a vieme, že servilnosť sa nevypláca, dlhodobo určite nie. Že k pôvodnému životu sa už nevrátime, lebo nám to nedovolia a každý ústupok je len ďalším akceptovaním autority, ktorá by bez toho svoju moc nad nami stratila. Už sa to stalo a nie len raz.
Niektorým tlakom sa nedá ubrániť, aspoň nie teraz, lebo donucovacie prostriedky štátu pripomínajú bašovanie mafií vo svojom rajóne. Zaujímavé je, že aj za najhoršie porušenia vyhlásených pravidiel, o ktorých efektívnosti aj zákonnosti si môžeme myslieť svoje, nie sú ľudia zatváraní do väzenia, aby naozaj nešírili nákazu, ale sú udeľované peňažné pokuty. Aby ľudia boli pripravení o svoje peniaze, zárobky aj úspory a ľahšie sa potom ako finanční nevoľníci dali ovládať. To nahráva takzvane konšpiračným teóriám o tom, že cieľom je zlikvidovať strednú triedu, pripraviť ľudí o majetok a urobiť z nich ľudí závislých od podpory vlády a príspevkov. Aby ľahšie počúvali hoci aj nezmysly, lebo nebudú mať na chleba pre seba a svoje deti. Neveríte? Nemusíte. Ale sa pozrite, ako tečú peniaze, ktorým smerom.
Veľké reťazce môžu mať otvorené, malé obchodíky a niektoré druhy prevádzok museli byť zatvorené. A ich pracovníci ale aj majitelia, či už živnostníci alebo zväčša rodinné spoločnosti, bez tržieb a bez príjmov. Nie však bez nákladov na nájom, energie, a iné poplatky. A aj žiť sa musí, chleba kupovať, dane platiť.
Tak to zastavme.
Vždy keď môžem, zájdem radšej do malého lokálneho obchodu a kúpim tam. Baterky, chlieb, mliečne výrobky, potreby do domácnosti. Ja viem, často je to jeden a ten istý tovar, ako v supermarketoch. Okrem tých lokálnych produktov, samozrejme. Takže o kvalitu strach mať nemusím. A rovnako to robím, keď musím natankovať auto. Namiesto toho, aby som zašiel na niektorú sieťovú čerpačku, zabočím na čerpaciu stanicu svojho kamaráta.
Radšej dajte svoje peniaze, ktorých veľa nemáte, niekomu zo svojich známych a susedov z okolia, než prevádzke veľkej zahraničnej firmy. Budete tak mať istotu, že svojim skromným príspevkom pomôžete susedovi, rodákovi, Slovákovi a vaše peniaze po očistení od minimálnej mzdy a minimálnych odvodov a takmer žiadnych daní počas daňových prázdnin a stimulov neodídu do zahraničia. Zostanú doma a pomôžu zas ďalšiemu miestnemu podnikateľovi. Lebo len peniaze, ktoré sa točia v miestnej ekonomike, ju dokážu rozprúdiť. Cez zahraničné siete odchádzajú eurá, čo už vlastne ani nie sú naše peniaze, do zahraničných centrál. Je to ako keby ďalšia daň, ktorú platí krajinu tomu, kto ju ovládol. Namiesto vojenských posádok majú predajné prevádzky. Spoločná mena uľahčuje vykorisťovanie krajiny.
Keď môžete použiť hotovosť, nemusí váš predajca platiť poplatky banke za vašu platbu kartou. Viacej mu ostane, vy navyše nič neminiete. A čo je vás po prosperite banky, ktorá už tiež nie je slovenská? A koho budete radšej živiť, predavačku, od ktorej máte každý deň čerstvý chlieb a pečivo, zeleninu, mäso či syry alebo bankovú úradníčku, ktorá vám každý štvrťrok telefonuje, lebo vám chce natisnúť ďalší úver?
Voľby nie sú každé štyri roky. Každý deň volíme svojimi peniazmi. Každý deň peniazmi určujeme, či sa bude mať dobre babka v Nemecku, ktorá vlastní sieť, alebo vaši spolužiaci a známi, ktorí nás zásobujú nevyhnutnými potrebami. Svojimi peniazmi rozhodujete o tom, kto bude prosperovať a kto chudobnieť.
Tak, ako by ste si mali chovať svojho gazdu, ktorý vám predáva kvalitné čisté mäso bez hormónov a antibiotík, ktorý vám dodáva čerstvé vajíčka zo sliepok z lúky, ktorý má pre vás kvalitnú a chutnú zeleninu, mali by ste podporovať aj svojho predajcu potravín a potrieb do domácnosti. Lebo aj vy chodíte do práce, niečo vyrábate, poskytujete službu. A chcete, aby si ju ľudia kupovali, aby mali na to peniaze. Peniaze sú obeživo, musia v ekonomike kolovať. Nie odtekať mimo krajinu. A keď váš gazda alebo obchodník zo susedstva prestane chovať, pestovať či predávať, lebo bude mať malý či žiadny odbyt a prestane sa mu to rentovať, kde budete potom kupovať vy? A skutočne si budete môcť vyberať, keď odstránená konkurencia dovolí reťazcom znížiť sortiment, znížiť kvalitu už tak dosť mizerných potravín a zvýšiť ceny? Čo budete robiť potom?
Je to na vás, ako sa budete mať.
Komentáre