Údeniny kupujeme domov len výnimočne. Ale občas nejakou tou dobrou klobáskou nepohrdneme. Škoda len, že zohnať poctivú domácu klobásu je takmer nemožné. V supermarkete je síce výber široký, no v každom mäsovom výrobku máte dávku dusitanov a často aj inej chémie. Východiskom sa zdajú byť malé mäsiarne. Ale ako je to s kvalitou klobásy u nich? Dá sa na ňu spoľahnúť?
Vyrobiť kvalitnú klobásu nie je až tak zložité. No v paneláku si to neviem dosť dobre predstaviť. Možno ešte taká výroba by nemusela byť problém. Ale kde potom klobásu zaúdiť? Na balkóne?
V rodinnom dome, to je iná vec. Pamätám si ešte, ako sme robili klobásu u starých rodičov. Namlelo sa mäso. A nemuselo byť ani celkom bez tuku. Práve naopak. Tuk robí chuť a šťavnatosť klobásy. Potom už len jednoduché koreniny. Paprika, rasca, korenie, soľ, cesnak. O pridaní nejakých dusitanov nikto ani len neuvažoval. No dnes je to bežná vec. A keby len to. Do mäsových výrobkov sa okrem dusitanov pridáva všeličo. Zrejme aj múka!
Bezlepková klobása
Ako mi to napadlo? Celkom jednoducho. Keď sme minule dostali chuť na klobásu, zašla som do malej mäsiarne v našom meste. Na výber bolo niekoľko druhov (vrátane akciovej po 3.50 za kilo).
Mladý mäsiar za pultom sa ma milo opýtal, či som si niečo vybrala. „Rada by som si kúpila nejakú dobrú klobásu,“ hovorím, „ale chcem sa opýtať, aké prísady obsahuje. Rada by som sa vyhla zbytočnej chémii.“ Na to mi mäsiar odpovedal: „Nebojte sa, my žiadnu chémiu nepoužívame. Klobása je bezlepková.“
Tak to som sa teda dozvedela fakt závažnú vec. Neviem ako vy, ale mne doteraz nenapadlo hľadať v klobáse lepok. Veď predsa lepok obsahujú obilniny. A čo by tie robili v klobáse?
O zložení klobásy som zistila len toľko, že obsahuje jelenie mäso. Preto sa aj volá jelenia. Ale koľko ho vlastne obsahuje, to vie len výrobca. A možno, že to nevie ani ten predávajúci. Preto mi to nepovedal. Zdá sa mi to čudné.
Čo všetko klobása obsahuje?
Pre predaj balených výrobkov, napríklad v reťazcoch, platí, že musí byť na obale uvedený zoznam všetkých surovín, ktoré daný výrobok obsahuje. Pri nebalených, napríklad pri rožkoch či chlebe, vám ho musia na požiadanie predložiť aspoň na papieri. Že by čosi podobné neplatilo pre mäsové výrobky v malej mäsiarni?
Skôr mi napadá, či by takýto zoznam použitých surovín nemal byť akýmsi lákadlom pre zákazníka. Akýmsi bonusom. Veď ak mäsiar naozaj používa len poctivé suroviny bez zbytočnej chémie a všelijakých vylepšovadiel, mal by sa tým chváliť. A samozrejme, že by to mal vedieť aj nejako „zdokladovať“. Minimálne tým zoznamom surovín na papieri.
No čo už. Zrejme ich to až tak netrápi. Zákazníkov majú asi aj tak dosť. A asi málo náročných. Takých, ktorí nevyžadujú žiaden podrobný rozpis použitých surovín. Stačí im, že sa klobása volá jelenia. Že má dobrú chuť aj prijateľnú cenu. Viac ich netrápi.
Čo však majú robiť alergici? Ako zistia, či výrobok neobsahuje práve tie látky, na ktoré sú alergickí? Alebo majú klobásu najprv zjesť a čakať, či náhodou nedostanú vyrážku?
Podpora domácich výrobcov
Tak mám naozaj zmiešané pocity. Na jednej strane by som rada podporila domácich výrobcov aj predajcov, no na druhej strane vlastne veľakrát neviem, čo kupujem. Či som nestúpila z blata do kaluže. Lebo dnes chémiu používa snáď každý výrobca. Tak domáci ako zahraničný. Otázne je, v akom množstve. A hlavne, v reťazcoch si môžem zloženie skontrolovať. Hoci niektorí tvrdia, že ani na to sa nedá spoľahnúť. Ale je to predsa len niečo „rukolapné“. Niečo, čo je pre mňa dôveryhodnejšie ako len slová mladého mäsiara.
Clanok priemerny a pridana hodnota ziadna, cakal som ze sa dozviem nejake zlozenia a dockal som sa dalsieho hovorenia do prazdna.
Zrejme sme obaja čítali iný článok. Tento jasne hovorí o tom, aké sú predpisy pri predaji mäsových výrobkov aj o tom, že je to problém sa dozvedieť, čo obsahujú a aj to, že sa mäsiar hrdí tým, že jeho klobása je bezlepková. Ak tomu hovoríte „do prázdna“, tak prosím napíšte článok podľa svojho gusta, nehovorte v ňom do prázdna a my ho nie len uverejníme, ale ešte zaň dostanete aj honorár!