web analytics
dec 312012
 
biele pečivo

Neviem, kto zostavuje jedálny lístok v lučeneckej nemocnici, ale veľa práce s tým zrejme nemá. Stačí okopírovať jedálne lístky spred dvadsiatich, možno aj viac rokov, a je to. No práve raňajky sú na tom asi najhoršie. Za ten týždeň, čo som v tejto nemocnici strávila, som mala možnosť „ochutnať“ naozaj celú širokú ponuku dnešných moderných (p)otravín, na ktoré by som sa v obchode ani len nepozrela.



Napriek všetkým moderným poznatkom o zdravej výžive, či aspoň „racionálnej strave“ dostávajú pacienti naďalej na raňajky údeniny, pečivo a maslo. A keby len to. Ale niekdajšie poctivé potraviny sú nahrádzané lacnými náhradami. Saláma kusom pórovitej hmoty bez mäsa, maslo margarínom bez tuku a chlieb akousi vatou zafarbenou karamelom. Veď posúďte sami.

rožok celozrnný

raňajkový, škoda, že len sen

Prvý deň – utorok

Na oddelenie som nastúpila ráno okolo deviatej. Po asi dvoch hodinách strávených ležaním v posteli, v izbe pripomínajúcej chladničku, ma poslali na vyšetrenie do budovy na opačnom konci nemocnice. Keď som sa vrátila, nielen, že som nemala desiatu, ale ostatní už boli aj po obede. Našťastie pre mňa odložili aspoň polievku.

Druhý deň – streda

Už sa mi dostalo aj raňajok. Jeden plátok chleba, mierne tmavo zafarbeného, jeden rožok. Samozrejme biely. Na chlebe tak za polievkovú lyžicu smradľavého margarínu. K tomu jeden jogurt. Slovenský. Broskyňový. Škoda len, že tých broskýň v ňom bolo tak málo. V celom jogurte len 6% ovocnej zložky. No a z nej iba 41% broskyňového koncentrátu. Napriek

jogurt

ilustračný obrázok

tomu, keď sa susedke objavila akási alergia, izbový lekár jej ten jogurt zakázal. Spolu s citrusovým ovocím. No to by som chcela vidieť, ako môže taká smietka ovocia z tohto jogurtu spôsobiť alergickú reakciu. To iba ak tá halda modifikovaného škrobu alebo glukózo-fruktózového sirupu. No ale dobre. Aby som nezabudla dodať, ku raňajkám sme ešte dostali hrnček sladkého kakaa.

Tretí deň – štvrtok

tretí deň štvrtok raňajkyRaňajky skvelé, zdravé, výživné. Základ bol párok. Roky som ho nejedla a tak som nevidela dôvod, prečo by som práve teraz mala urobiť výnimku. K párku nám pridali jeden biely rožok, plátok chleba, asi polievkovú lyžicu horčice a za hrnček mlieka. Zjedla som len suchý rožok s chlebom. Zapila mliekom. Potešila som sa. „ Základ mám, hladom nezomriem!“

Štvrtý deň – piatok

štvrtkové raňajkyJeden biely rožok, jeden plátok chleba, neodmysliteľný kopec margarínu a k tomu bonus. Rybacia pomazánka, ktorej základ bol tak isto margarínový. Ako nápoj výborná biela káva. Tak takúto som nepila snáď desať rokov. Margarín som zoškrabala na okraj taniera. Nátierka celkom ušla. Pochutila som si.

Piaty deň – sobota

Dnes sme mali zase klasiku. Jeden rožok, samozrejme, že biely, jeden plátok zafarbeného bieleho chleba. Lyžica margarínu priamo na chlebe a na tanieri lyžica akejsi nátierky. Dúfala som, že bude syrová. No susedka skonštatovala, že v nej cítiť dajakú majonézu a ďalšej sa zdalo, že cíti horčicu. Každopádne nič pre mňa. Na pitie čaj. Najprv som ho ovoňala, čo je to za zázrak. Bol s nejakým sirupom. Vyzeral ako klasický, možno čierny čaj s ovocným sirupom. Tipujem tak deci sirupu na sto litrov čaju. Ale aspoň nebol príliš sladký. Vďaka bohu.

nedeľné raňajkyŠiesty deň- nedeľa

Dnes sme mali pravé nedeľné raňajky. Plátok zafarbeného chleba a plátok vianočky. Na chlebe lyžica margarínu a vedľa minikelímok marhuľového džemu od Hamé. Na zapitie sladké kakao.

Malá poznámka

Je mi to trochu čudné, trochu smiešne, ale máme na oddelení jednu pani, ktorá má diétu číslo 9, lebo má vraj cukrovku. Dostáva vždy lepšie pečivo aj chlieb ako my ostatní. A trošku jej ho aj závidím. Napríklad rožok máva grahamový a chlieb síce mäkký, ale plátok má tvar štvorca a okrem toho sú v ňom vždy nejaké semienka. Neverím, že by na tú svoju „diétu“ nejako zvlášť priplácala. No dnes nemala svoje fajnové pečivo, len obyčajný chlieb ako všetci. Ktovie prečo.

Aj tak je to čudné. Ak si platíme rovnako, mimochodom tri éčka na deň, nevidím dôvod, prečo by sme aj my ostatní nemali nárok na grahamový rožok. Veď cena na gram je rovnaká. Aspoň v bežnom supermarkete. A je rozdiel, či zjete rožok grahamový alebo obyčajný biely. Grahamový tým, že má viac vlákniny, dlhšie zasýti. Nehovoriac o tom, že sa po ňom ide lepšie na záchod. Biely je ľahký, nafúknutý vzduchom a keď ho zjete, za hodinu ste hladní.

A keď sme pri tom záchode. Neviem, či si to niekto vôbec uvedomuje. Ale ako môže mať pacient, kŕmený nemocničnou stravou bez vlákniny, väčšinu času ležiaci v posteli, pravidelnú stolicu. Napriek tomu majú tú drzosť, každý deň sa opýtať: „A stolica bola?“ Keď odpoviete, že nie, už vám lejú preháňadlo. A keby že do odmerky, ale rovno do pohára. No hrôza!

Ešte jedna malá poznámka.

Dnes som vyspovedala pani, ktorá nám rozdeľuje na oddelení raňajky. Pri každodennej porcii margarínu som mala dojem, že ho naberajú z akéhosi prinajmenšom vedra. Alebo iného mega balenia. Dozvedela som sa ale, že ten zázrak je Veto fit v pol kilovom kelímku. To by som rada vedieť, koľko ho minú denne, keď jedno balenie rozdelia podľa môjho odhadu tak ôsmim až desiatim ľuďom. V jedálni sa stretávame cca desiati. Ostatní sú ležiaci. A tých je omnoho viac. Možno aj raz toľko ako chodiacich. Ak by Veto výrobca balil aspoň do päťlitrových nádob, pri toľkej spotrebe by sa mu to určite oplatilo. A to píšem len o spotrebe jedného oddelenia!

Siedmy deň – pondelok

raňajky v pondelokMoje posledné raňajky v nemocnici. Ale žiadna sláva. Jeden biely rožok a plátok zafarbeného mäkkého chleba s lyžicou margarínu. K tomu trojuholník taveného syra a čaj. Margarín som, ako vždy, zoškrabala na tanier a „taveňák“ som im nechala. Nech ho zje ten, komu na jeho kostiach nezáleží. Lebo mne áno. Len pripomeniem, že práve tavené syry, ktoré sú propagované ako výborné zdroje vápnika, nášmu telu tento vápnik neposkytnú. Zabránia im v tom pridané taviace soli. Známe fosforečnany. Lenže to je už „vyššia matematika“. To už nikoho netrápi. A keď budete mať náhodou vápnika málo, stačí zájsť k lekárovi. Však on vám už nejaký predpíše. Alebo vám nakáže kúpiť si ho v lekárni.

Ako som už v úvode písala, raňajky v nemocnici nie sú žiadna sláva. Hladom síce nezomriete, ale ani nič hodnotné do seba nedostanete. O liečbe stravou nemôže byť ani reči. Iba môžete byť radi, ak sa vám váš stav vplyvom nemocničnej stravy nezhorší.


  3 komentáre na “Nemocničná strava – kapitola sama o sebe – raňajky”

  1. Firefox 20.0 Firefox 20.0 Windows 8 x64 Edition Windows 8 x64 Edition

    neskutocne dobre napisane.aj na smiech,aj na plac………..

  2. Google Chrome 55.0.2883.87 Google Chrome 55.0.2883.87 Windows 10 x64 Edition Windows 10 x64 Edition

    Ty si dobre rozmaznana teba tak do koncetraku dat bola by si rada ze mas co jest.

    • Firefox 50.0 Firefox 50.0 Windows 7 Windows 7

      Tento komentár zodpovedá vašej osobnosti. Nám nevadí, že vám je jedno, čo jete. Ale my všetci ostatní si uvedomujeme, že „nemocnica“ je liečebné zariadenie, kde sa majú ľudia uzdravovať. A to nie len liekmi, injekciami a infúziami proti bolesti, ale aj správnou stravou. A ako k tomu prídeme, že doma aj v práci, za vynaloženia často veľkého úsilia, sa stravujeme tak, aby naše telo prosperovalo a potom sa dostaneme do našimi daňami vybudovaného a plateného zariadenia, kde nás „zabijú“ lacnými blafmi, ktoré by ani pes nežral?

      Čo je to však za spoločnosť, kde sa chorým (za ich peniaze) dáva podradné jedlo bez výživových látok? A ešte príde niektorým ľuďom čudné, že sa na to sťažujeme. Veď vy si vlastne ani inú stravu v nemocnici nezaslúžite. Tak si ju potom niekedy užite.

 Zanechať komentár

Môžete používať tieto HTML tagy a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

(vyžadované)

(vyžadovaný)