Už mi to tak vyšlo niekoľkokrát, že som pripravoval články pre vás, mojich čitateľov, o jedle pred poludním. Zvyčajne obedujem krátko po jednej hodine a moje telo je tak naprogramované, že práve vtedy dostávam hlad, aby som nezmeškal obed. No keď píšem články o jedle, všetko je akosi inak. Za všetko môže kombinácia textov, ktoré píše skúsená autorka a fotografie, ktoré k nim hľadám vo fotobanke. Asi budem kvôli tomu musieť zmeniť môj denný harmonogram.
Keď totiž čítam o jedle a potom si prezerám tie desiatky a desiatky fotografií jedla, tak sa nemôžem čudovať sám sebe, že sa mi hromadia sliny v ústach ako psovi, ktorý počuje Pavlovovu píšťalku. Veď posúďte sami, čo to s vami robí, keď vidíte túto fotografiu (za predpokladu, že nie ste vegetarián)?
No a s človekom, ktorý má krátko pred obedom, to zamáva ešte viac.
Najviac to so mnou zamávalo vtedy, keď som pripravoval web o grilovaní a čítal tie texty o všetkých pochúťkach. Web som dokončil práve v čase môjho obeda a do reštaurácie neďaleko som vpadol taký vyhladovaný, že som vtedy zrejme trhol rekord v rýchlosti jedenia. Hoci viem, že jesť sa má pomaly, aby sme neubližovali svojmu telu.
Takže ak nechcem urobiť radikálnu zmenu v tom, že prestanem pracovať na textoch o jedle, tak musím prijať iné účinné opatrenie. Spracovávať takéto články zásadne po obede. Len dúfam, že potom to nebudú články o jedle, ktoré nebudú mať „šťavu“ 😉
Komentáre