Sedeli sme tak pod jabloňou v záhrade a v tejto horúčave básnili, aké by to bolo byť teraz niekde vyššie, na horách. Spomenuli sme aj to, ako pred rokmi sme vyšli s priateľkou bicyklami a Sliezsky dom vo Vysokých Tatrách a tam bolo v auguste na poludnie 19 stupňov, kým dole u nás pálilo slnko slušných 35 °C. „Najradšej by som si zalyžoval“, zahlásil ktosi.
A vtedy som si spomenul na jednu príhodu z vysokoškolského internátu. Na izbe so mnou býval študent z Východných Čiech, vtedy krajský šampión v zjazdovom lyžovaní. Keď som Láďovi spomenul, že som na strednej trochu lyžoval, začal ma ukecávať, aby som si nechal poslať lyže na internát, že si pôjdeme spolu občas zajazdiť. Študovali sme totiž v Liberci a kúsok od nášho internátu mala zastávku električka s konečnou pod Ještědom, pár krokov od dolnej stanice lyžiarskeho vleku.
Keďže spolužiak to mal domov bližšie, sám si doviezol svoje lyže skôr, ako moje dorazili z domova poštou. A keďže bol pohodlný, oprel ich hneď pri dverách, rovno pri mojej posteli. A tam ich videli všetci spolužiaci, keď sme sa stretávali nad balíčkami proviantov aj pri učebniciach.
„Ty máš lyže fisher?“ krútili hlavou neveriacky. „A to mám jazdiť na niečom obyčajnom?“ kontroval som zase ja. „My sme si mysleli, že jazdíš len občas, rekreačne, nie často.“ bola ich reakcia.
A tak som sa v ich očiach stal špičkovým lyžiarom, ktorý skromne nepriznáva svoje úspechy. Láďa túto hru hral so mnou ešte týždeň, kým dorazil balík s mojimi celkom obyčajnými lyžami. Potom sme spolu vyrazili električkou pod Ještěd, kde ma Láďa naučil, ako sa jazdí na kotvovom vleku. Bola to moja prvá jazda vlekom, ale s jeho pomocou som to zvládol. Potom sme už celú zimu aj jar chodili cez víkendy lyžovať. Domov bola cesta vlakom dlhá, tak som soboty a nedele trávil na internáte a keď bolo pekné počasie, vyrazil električkou pod svah.
A tak sme v páľave sedeli v chládku starého stromu a spomínali na zimu. Ja som odvtedy nelyžoval, na moje koleno bol bicykel lepšou voľbou. Ale tie lyže značky Fisher si dodnes pamätám a na tú príhodu a študentský žartík, ktorý sme vyviedli našim spolužiakom, si občas spomeniem.
Komentáre