Bez včiel a iných opeľovačov to v záhrade nejde. Darmo ovocné kríky a stromy rozkvitnú, keď ich nebude mať kto opeľovať, nevzniknú plody, nebudeme mať úrodu. Ani ovocia ani zeleniny. Niektoré druhy sú síce samoopelivé alebo stačí drobný závan vetra a peľ sa presunie na piestiky, ale užitočný hmyz robí v záhrade dôležitú prácu za nás. Nie iba pri opeľovaní, ale aj pri obrane pred savými a cicavými škodcami. Mali by sme mať záujem tento užitočný hmyz nie len chrániť, ale ho do našej záhrady aj prilákať a udržať ho tam. My sme pre to urobili v našej prírodnej záhrade ďalší krok. Užitočná vec, ktorá aj dobre vyzerá, slúži ako úkryt a miesto množenia hmyzu, ktorý je naším verným pomocníkom.
Veľmi často dostávam otázku, či budeme v záhrade chovať včely. Vraj sú užitočné pri opeľovaní rastlín a dávajú med. Nuž odpovedám po pravde, že chovať včely nemienim, pretože nie len cukor, ani med nejeme a včely chová sused neďaleko. Veď aj sú naše lúky, kvety, kríky a stromy nimi priam obsypané.
Čo ale keď sused včely chovať prestane alebo ho postihne nejaká katastrofa? Na cudziu pomoc sa v našej permakultúrnej záhrade spoliehať nechceme a ani so štetčekom medzi kvetmi pobehovať nemienim. Našťastie včela medonosná nie je jediný žijúci opeľovač. A práve týmto smerom sa uberali naše myšlienky.
Významným opeľovačom kultúrnych rastlín je aj čmeliak, či skupina čmeliakov a pačmeľov, pretože sa nejedná len o jeden druh. Líšia sa nie len veľkosťou, ale aj sfarbením. Zimu prežívajú len oplodnené samičky, ktoré zimujú v zemi a na jar zakladajú nové kolónie. A pretože u nás neorieme, ale máme veľké plochy trávy, kosené nepravidelne, tak sa majú čmeliaky u nás veľmi dobre a vyskytujú sa v hojnom počte. Navyše nestriekame chemickými prípravkami proti hmyzu, ktoré likvidujú do radu škodlivý aj užitočný hmyz.
Ďalším významným opeľovačom sú včielky samotárky, ako bývajú nazývané druhy divých včiel. Najradšej sídlia v dierach starých stromov alebo trámov. Navyše sú vraj veľmi teritoriálne, neodlietajú ďalej ako 80 metrov od miesta, kde sa vyliahli. A práve pre ne som pripravil ďalší domček pre hmyz.
V záhrade máme už dva hmyzie hotely, ako sa zvyknú nazývať. Jeden sme kúpili vlani na jar, druhý tento rok. Ale okrem nich som postavil špeciálne ubytko len pre včielky. Tvoria ho tri klátiky dreva na kúrenie, ktoré som získal od svokrovcov (u nás v paneláku sa kúri radiátormi), do ktorých som vŕtačkou navŕtal diery od priemeru 4 do 10 mm do hĺbky podľa dĺžky vrtáka. Žiadna science-fiction, monotónna práca s občasnou výmenou vrtáka.
Všetky tri klátiky som postavil na seba a úplne jednoducho ich zviazal dvomi sľučkami viazacieho drôtu k sebe. Potom som zobral štyri staré škridle bobrovky a kus strešnej laty (5×3 cm smrek) a pripasovával to k sebe, kým som nenašiel správnu pozíciu a strešnú latku som dvomi vrutmi pripevnil k hornému klátiku.
Nakoniec som hotový hotel pre hmyz odniesol do ovocného sadu k plotu. Na zem som položil betónovú kocku, na ňu dve tehly, aby to celé nebolo vo vysokej tráve a postavil hmyzí hotel na svoje miesto. Netrvalo ani mesiac a už sa začal okolo neho život. Kým kupované hmyzie hotely potrebujú tak rok, kým vonku zostarnú, prírodné nijak neošetrované drevo včielkám lepšie pasuje a už sú niektoré „kvartýry“ v hoteli obsadené. Pohyb včiel okolo konkrétnej dierky a následné zaštupľovanie svedčí o tom, že sa nám začína rodiť nová generácia našich vlastných opeľovačov.
Komentáre