Zvládli sme urobiť aj odkvapy na domčeku v záhrade

Vy chodíte do záhrady aj v zime? A čo sa tam dá v zime robiť? Takéto a podobné otázky často slýchame od ľudí, ktorí sami záhradu nemajú a zrejme ani fantáziu. Nevedia si predstaviť, čo by tam robili v lete, nieto ešte v zime. A my práve v zime robíme veci, na ktoré uprostred sezóny pestovania ovocia a zeleniny alebo intenzívneho využívania záhrady na oddych v spoločnosti rodiny a priateľov nebolo čas. Napríklad vo februári sme namontovali odkvapové žľaby na strechu starého domu. Sami.

Takmer každá návšteva v záhrade sa nás pýta na dom a plány na jeho opravy. A my každému vysvetľujeme, že tá stará barabizňa nás nezaujíma, lebo domov to máme desať minút k teplej vode a vykúrenému bytu, že sme si kupovali záhradu. Opravy na dome robíme len v nevyhnutnom rozsahu, aby sme ho mohli využívať ako záhradný domček na uloženie náradia aj úrody. Aj preto sme v lete dali opraviť strechu a teraz v zime sme si namontovali odkvapy.

Náš kamenný dom nemá odkvapy ani na jednej strane. Takže voda z polovice strechy steká do medzery medzi domom a susedovou šopou a druhá polovica do trávnatého dvora. Z oboch miest má dobrý odtok a keďže v dome nebývame, len sem chodíme popoludní a na víkendy, aj to vtedy keď neprší, nejak nám to neprekážalo a nemali sme potrebu uprednostniť opravu domu pred prácou v záhrade. No v zime sa na južne orientovanej strane strechy vplyvom slnka sneh spúšťal a voda stekala do dvora, kde bol tieň, sneh nerozpustený a vytvárali sa zmrznuté plochy. Takže prvým krokom bolo posypanie drobným kamenivom a druhým namontovanie čatorní.

Rozhodli sme sa si to urobiť sami. Pozisťoval som si, čo ponúkajú miestne predajne, overil si dostupnosť materiálu pre odkvapy aj na internete a samozrejme pozrel niekoľko postupov správnej montáže. Náradie máme k dispozícii, tak sme sa odvážne pustili jeden víkend do práce.

Strecha je dlhá 19 metrov a zvod vody som chcel mať len na jej konci, hoci odporúčajú mať ho každých desať metrov. Ale ten stredový zvod vody by náš problém nevyriešil. A toto rozhodnutie nám spôsobilo menšie technické problémy. Urobiť potrebný spád na celej dĺžke si vyžiadalo dva druha hákov pre rýny, našťastie môj predajca mi vyšiel v ústrety, aj keď som v polovici práce potreboval vymeniť jeden typ za druhý.

Podľa plochy strechy mi vyšlo, že nám stačia najmenšie odkvapy priemeru 80 mm/250 mm obvod. Pretože ale škridle trčali do priestoru oveľa viac, vznikol mi ďalší problém, ktorý som musel operatívne vyriešiť, ak som nechcel montovať odkvapy priemeru 125 mm, čo by na malom dome vyzeralo ako päsť na oko, nehovoriac o vyššej cene väčších rýn aj hákov. Skrátka som háky podložil päť centimetrov širokým kusom odrezaným z foršne červeného smreka, aby som vystrčil rýny pod konce škridlí a voda do odkvapov pekne stekala.

Aj keď som sa držal rád odborníkov a medzi prvý a posledný hák napol dve vedenia špagátu s oceľovým drôtom, nevyhol som sa drobným nepresnostiam v rovine a sklonu čatorní, takže som v poslednej fáze musel niekoľkým hákom upraviť pozíciu, aby voda v čatorni plynule tiekla od horného konca k dolnému.

Aby som zbytočne nemusel behať po rebríku hore a dolu, najpotrebnejšie náradie som umiestnil do dvoch plastových vedier a tie za rúčky zavesil na koniec nášho hliníkového rebríka. Ale aj tak mi môj pomocník, Olinka, musela často podávať najmä montážny materiál. Jej hlavnou funkciou ale bolo stabilizovať rebrík na zasneženom mäkkom povrchu, aby som v zápale práce z neho nezletel 😉

Použili sme oceľové pozinkované háky aj žľaby. Na ich konce sme mrazuvzdorným klampiarskym tmelom upevnili čelá. Jeden žľab mal dĺžku 2 m, ostatných šesť kusov bolo trojmetrových. Dobre sa s nimi manipuluje. Posledný kus rúry som po naložení všetkých žľabov odmeral a skrátil pomocou akumulátorovej píly na vetvy s pílovým listom na kov. Ňou som tiež vytvoril klinový zárez pre zberač vody. Vodu dole na zem zvádza pozinkovaná retiazka, upevnená ku krovu.

Spájať žľaby k sebe mi radili aj cínovaním aj nitovaním ale aj obyčajným prekrytím a zlepením klampiarskym tmelom. No ja som sa rozhodol použiť spojky. Keby som potreboval žľaby rozpojiť a vymeniť niektorý kus, budem to mať jednoduchšie a samozrejme aj spájanie rýn na rebríku pomocou spojok išlo rýchlo a ľahko.

Keby som mal všetok materiál naraz k dispozícii, stihli by sme to s Olinkou za sobotu, nedeľu a pondelok všetko. Takto sme sa k čatorniam museli vrátiť ešte aj nasledujúcu sobotu. V záhrade sa v tuhej zemi robiť dalo len ťažko, tak sme venovali čas domu. Keď bude na jar pršať, dvor bude suchší a my sme získali ďalšiu skúsenosť.