Nikdy som nemala pocit, že by mi čas doma išiel pomaly. Ako je deň dlhý, ani mi nenapadne zapnúť televízor. Keď teraz píšem články na tento web, čas mi beží doslova po hodinách.
Človek by si myslel, že aké je to jednoduché, písať o tom, čo poznám a čo sama aj používam. Lenže iné je o niečom hovoriť medzi kamarátkami a iné je o tom aj písať. Vždy sa snažím, aby informácie, ktoré tu nájdete boli pre vás zaujímavé, ľahko použiteľné a potvrdené z viacerých zdrojov.
A tak sa mi napríklad včera stalo, že som si dala variť vodu na špagety. Keď zovrela, pridala som trochu soli, olej a aj špagety. Chvíľu som síce pri nich stála, ale potom mi napadla myšlienka, sadla som si k počítaču a napísala pár viet. Ešte som si chcela niečo overiť a tak som zalistovala v knižke. Asi po pätnástich minútach som si spomenula na špagety. Kaša z nich síce nebola, keďže boli z tvrdenej pšenice, ale od „al dente“ mali poriadne ďaleko.
Vidíte, takto to dopadne, keď vás niečo baví, zabudnete na všetko okolo seba. Aj na svoj hlad.
Tak to poznám…mne sa nedávno podarilo variť hrach podobným spôsobom…dala som ho variť, odbehla som si pozrieť dačo na net…po dákej polhodinke som zacítila, že dačo horí…nahlas som si povedala, asi sa susede zas dačo pripálilo…ale hneď som si spomenula že predsa varím hrach…čo už, už som ho piekla…:o)
Ahoj, teším sa, že sa stránka páči a že nie som sama, komu sa také veci stávajú. Vidím riešenie ešte v tom, že si budeme asi častejšie nastavovať „minutku“, teda budík na varenie.
No mne sa stalo keď som bol malý dal som variť párky a dovtedy sadol k telke. Ak skončil film otvorím dvere na chodbu a hneď som si spomenul na párky. Dym bolo cítiť zo stien ešte niekoľko dní. Alebo som zabúdal na variči vodu na čaj. Teraz už používam rýchlovarnú konvicu a v kuchyni mám dymový detektor.