Piškótová roláda ľahko a rýchlo

Pred pár dňami som bola na lekárskom vyšetrení mimo nášho mesta. Prišli sme tam o čosi skôr a tak sme sa pohodlne usadili v čakárni. Všade čistúčko, útulne a na stole niekoľko čísel známeho ženského časopisu. Neboli síce úplne najnovšie, ale veď rady spred troch mesiacov by predsa mohli byť ešte aktuálne. Či nie? No, väčšina aj bola. Len tá, o pečení piškótovej rolády, pochádzala snáď z minulého storočia.

Otázka znela: „Ako upiecť piškótovú roládu, aby sa neprilepila na plech a nepraskala?“ A odpoveď? „Úplne jednoducho! Treba plech dobre vymastiť tukom na pečenie a vysypať múkou. Po upečení nožom oddeliť od plechu. Ešte teplý korpus preložiť na navlhčenú utierku. Zrolovať a nechať vychladnúť. Po vychladnutí roládu rozbaliť, utierku vybrať a naplniť plnkou alebo lekvárom.“

No super! Tak presne takto to robila ešte moja stará mama. Až na to, že ona na to vymazanie používala kvalitnú domácu masť a nie nejaký pochybný kupovaný syntetický tuk na pečenie. Pri vtedajšom pohybe tiež nehrozilo, že sa prebytočný nespáli a priberieme, ako je tomu teraz.

A vlhká utierka? Stará mama prala utierky v rukách. Len v čistej horúcej vode. Občas ich aj prevarila. Ale dnes? Všetko sa perie v práčke s voňavým práškom a avivážou. A tak máte roládu nielen s jahodovým lekvárom, ale aj s vôňou. Napríklad jasmínu. O tom, že utierku po jednom použití musíte vyprať, ani nehovorím.

Keď piškótu upečiete, bez pomoci noža ju z plechu nedostanete. Lebo napriek tomu, že ste ho vymazali hrubou vrstvou tuku, vysypali hrubou vrstvou múky, cesto sa takmer vždy prilepí. Minimálne pri okraji. A tak pekne vezmete drôtenku a drhnete. Ďalšia robota navyše. Máte naozaj toľko času? Ja teda nie!

Vyriešila som to veľmi jednoducho. Pri pečení používam zdravý rozum a „moderný vynález“ s názvom papier na pečenie.

Okrem toho, že nemusím prácne plech vymazávať, nemusím ho po použití ani prácne umývať. Roláda sa neprilepí a zatočiť ju môžem ešte za horúca. Rovno s papierom. Plech zostane čistý. Stačí ho zotrieť vlhkým vechtíkom. Po vychladnutí odrolujem, papier vyhodím a môžem plniť.

Pri minimálnych nákladoch, keď 20 metrov papiera na pečenie stojí cca 1,5 EUR, tak získate viacero výhod. Ľahká manipulácia je len jednou z nich. Omnoho významnejšie je podstatné zníženie spotreby tuku a múky na vymazávanie a vysýpanie. Piškóta tak bude ľahšia, nadýchanejšia. Ak ju naplníte domácim džemom namiesto tukovej plnky, o svoju váhu sa báť už vôbec nemusíte.

O tom, že nahradiť sa dá nielen utierka, ale aj samotný papier na pečenie, svedčí aj táto fotka. Pochádza z kuchyne mojej zlatej bývalej svokry, ktorú mám, mimochodom, veľmi rada. Zrejme nemala pri pečení nič iné poruke a tak na roládu použila noviny. No uznajte, nemá to svoje výhody? Ku káve si môžete dať zákusok a z neho si prečítate aj najnovšie správy 🙂

Ale teraz vážne. Žiadne experimenty s novinami neodporúčam. Tlačiarenská farba môže spôsobiť rakovinu. To už radšej tá voňavá utierka…

Môj osvedčený recept na piškótovú roládu

Na jeden plech potrebujeme:

• 6 vajec
• 3 PL trstinového cukru
• ¼ čajovej lyžičky stévia koncentrátu
• ½ čajovej lyžičky kypriaceho prášku z vínneho kameňa (bez fosfátov)
• 6 PL múky (špaldovej, ražnej, pšeničnej…)

• štipku soli

Z bielkov a štipky soli vyšľahám tuhý sneh. Pridám cukor a stéviu. Šľahám do rozpustenia cukru. Postupne zašľahám žĺtka. Nakoniec pridám múku s kypriacim práškom. Rozotriem na plech pokrytý papierom na pečenie. Pečiem pri teplote cca 190 st. C asi 15-20 minút.