Je upršaný október a ja sedím vo svojej pracovni za počítačom. Nie som doma, v mestskom byte, som na „záhrade“, ktorá „iba“ záhradou už dávno nie je. A tak ma napadlo, že ako by to bolo pred piatimi rokmi, alebo dokonca pred desiatimi rokmi, keď sme tento pozemok kúpili a záhradu z neho začali robiť.
Prelom septembra a októbra 2025 je upršaný. Nie je to tak, že by pršalo celý deň. Prší len chvíľami, niekedy intenzívne, inokedy malými kvapkami. Niekedy hodinku, niekedy len desať minút. Dosť na to, aby tráva zmokla, a teda sa nedala pokosiť, čo by už bolo treba, lebo mokro je už druhý týždeň a tráva podrástla, treba mať fakt dobré topánky. Ale mokré je aj to rezivo, čo sa snažím už štvrtý deň zmontovať, aby z toho bol prístrešok pri dome. Niečo sa robí zo zeme, niečo z hliníkového rebríka, pre niečo treba vyliezť na nízky betónový strop letnej kuchyne. Dosť možností na pošmyknutie sa a zranenie. Takže preto to trvá tak dlho. A mokro a zima je aj na všetko ostatné, čo treba v záhrade urobiť alebo skontrolovať. Aspoň že to staré drevo som stihol pred dažďom popíliť a schovať do starej drevárne, ktorá bude nová, hneď po tom prístrešku.
Takže čas tu na gazdovstve, lebo okrem stovky stromov a desiatok ovocných kríkov ale aj množstva zeleniny tu máme už aj dva kŕdle sliepok na mäso aj vajcia a jedného psíka, trávim striedavo vonku pri nejakej práci a keď je mi už chladno alebo sa znova rozprší, tak vo vnútri v dome. Pred pár dňami som si zakúril v malej piecke na drevo a kúrim si drevom z orezu starých ovocných stromov alebo tým, čo zvýšilo po vlaňajšej výmene strechy a oprave krovu. Vyzerá to, že ani na túto zimu nebude treba drevo kupovať 😉 Takže piecka vyhreje dom aj dovolí zohriať si jedlo alebo zvariť vodu na kávu.
V ďalšej miestnosti som si zriadil malú pracovňu, kde mám veľký počítač s ešte väčším monitorom a k nemu aj tlačiareň a malý serverík, na rôzne pokusy. Takže ak nerobím vonku pre zlé počasie, alebo že už je tma, tak si sadnem za počítač. Elektrina pre pracovňu, ako aj pre celý dom, je z našej solárnej elektrárne. Len sa už teraz v októbri nedá ňou kúriť. Slnka na oblohe je menej, veď aj preto je už vonku chladno. Ale na chod domácnosti aj zohrievanie bojlera to ešte vyrobí 😉
No a keď čas pokročí, mám tu kompletne zrenovovanú kúpeľňu a večer si môžem ľahnúť pod paplón do novej postele. V izbe je príjemných 19°C, akurát na spanie, múry tú teplotu udržia a v kuchyni v noci dohára posledné polienko. Keby bolo že fakt zima, vždy môžem zapnúť plynový kotol, v každej izbe je jeden radiátor.
Ráno vstávam niekedy na budík, niekedy na východ slnka. Z chladničky vyberiem potraviny na raňajky, zo záhrady si donesiem uhorku, papriky, paradajky. Ak je dobré počasie, raňajkujem na terase, aj tak to nestíham pred deviatou pre prácu okolo sliepok a potom aj ranné kolečko pri PC. A pri zlom zostávam v kuchyni, kde opäť rozkúrim.
Ale nie vždy to u nás tak bolo.
Pred desiatimi rokmi sme sem chodili z mesta po práci autom, v ktorom sme mali odložené zimné topánky a aj náradie, lebo ho nebolo kde uložiť. A z domu sme si brali aj jednu termosku s čajom, ktorý od rána už nebol horúci, ale ešte vždy dosť teplý, a druhú s kávou. Keď sme si chceli oddýchnuť, sedeli sme na gangu, v horšom počasí vo vnútri v bývalej konici. Aspoň pod strechou a v závetrí. A keď bolo také počasie, ako dnes, tak sme z domu na záhradu ani nešli. Neskôr som v rámci rôznych úprav a opráv aj zamkol všetky dvere na starom dome, takže náradie sme už nevozievali v kufri auta, ostávalo tu. A postupne pribúdalo ďalšie, do záhrady aj do dielne. Aj pracovné oblečenie. Len sme sa prezliekali v chladne do chladného… V lete sme mohli sedieť pod veľkým reklamným slnečníkom na trávniku, kde sa dalo aj najesť či stretnúť s priateľmi.
Pred piatimi rokmi sa nám podarilo postaviť tu chatku, ktorá mala aj osvetlenie aj plynové kúrenie a plynový varič. V jednej časti bol stôl a sedacia lavica, šiesti sme sa tu pohodlne zmestili a dverami sme mali oddelenú spálňu s dvomi válendami. Takže za dobrého počasia sa tu dalo aj spať, najmä cez víkendy. Pitnú vodu sme si vozili, tak ako doteraz, v PET fľašiach, ale kávu a čaj sme si už mohli variť tu 😉 Neskôr pribudla malá terasa zastrešená solárnymi panelmi, takže sme sedeli v tieni a v suchu, a ešte sme si vyrábali svoju elektrinu. A v chatke bolo aj naše oblečenie suché a nie vždy studené.
Do záhrady sme mohli prísť už aj cez upršaný víkend, lebo sme si vždy našli možnosť niečo tu urobiť a tiež oddychovať. Ale v týždni sme prišli, len keď malo byť vonku slušne. A večer domov, ráno do práce.
Dnes do práce nemusím, tak tu môžem byť prakticky celý rok, len podľa toho, či sa mi chce a či sa oplatí kúriť v dome. Inak prídem len na pár hodín, opatriť hydinu s automatikou a postarať sa o psíka a robiť mu pár hodín spoločnosť. Ale za tých desať rokov je to pre nás veľký skok, ako sme tu pôsobili „za mladi“ a čo si môžeme dovoliť teraz. K zeleninovej záhrade pribudol veľký ovocný sad a teraz aj dom a jeho zázemie. Už je to skutočné malé gazdovstvo, kde produkujeme potraviny a kde ich môžeme aj spracovať a uskladniť. Všetko na jednom mieste.
Odpadlo nám množstvo cestovania, a hoci to nie je ďaleko do mesta, aj to sú peniaze, ktoré teraz nemusíme vynaložiť. A vďaka svojej elektrárni je aj život a spracovávanie úrody na gazdovstve lacnejšie, takže všelijaké tie konsolidácie nás až tak nezasiahnu, ako mestských ľudí, ktorí okrem bytu (a mnohí ani to nie) nič nemajú a za všetko musia platiť. Nie je to tu život úplne pohodlný, ale zato je príjemný a pohodový, kľudný.
Podobné články:
Komentáre