Varíme solárny lekvár z ríbezlí

Lekvár je jednou z možností, ako konzervovať ovocie, ak ho máte viac, ako aktuálne dokážete skonzumovať čerstvé. A my ho teda máme dosť, aj čierneho ríbezlia. A netreba zabúdať, že lekvár je aj potravina, plná vlákniny, ovocných cukrov, minerálov a niektorých vitamínov. Jediný problém je, že na jeho prípravu treba energiu a tá nebýva v poslednom období lacná. Pche, povedal by si niekto.

Ale aby si niekto mohol povedať „pche“ pri cenách energie, najskôr sa musel trochu o tú energiu postarať. Takže to máme prvý odškrtnutý bod. Ďalej treba mať dosť úrody. To si môžeme tiež odškrtnúť ako splnené, pretože po tom, čo sme kedysi kúpili prvých šesť kríkov čiernych a červených ríbezlí a zelených aj červených egrešov a vypestovali z nich statné kríky, sme po ich reze samozrejme vetvičky ekologicky nezlikvidovali, ako slušní občania EÚ, ale väčšinu z nich niekam zasadili. A keďže sme v ovocnom sade, kam málo chodíme, lebo toho máme inde aj dosť na robotu, ich zasadili na miesto, kde voda rozhodne nechýba, majú sa dobre, rastú a plodia.

Pri kosení trávy sú zamulčované, aby sa minimalizovala burina vrastajúca do kríkov, a aby sa ochránila voda v pôde, hoci jej, zdá sa, je dosť. No ale načo plytvať, však?

Ďalšie kríky bobuľového ovocia sme vysadili do nevyužiteľnej predzáhradky „nového domu“, ako inak, tiež z „odpadu“. Však kto to má furt kupovať a platiť, keď to vyrastie aj samé, no nie?

No tak keď máte v základe dvanásť kríkov čiernych ríbezlí a viete hospodáriť s vodou v pôde, tak si naoberáte aj na lekvár, čo si v zime dáte na poctivý chlieb s maslom.

Prvý raz sme obrali z kríkov len najzrelšie a najväčšie plody. Po piatich dňoch sme si zber zopakovali a o týždeň „dorazili“ ten zvyšok na kríkoch, čo medzitým v horúčavách tiež dozrel. Celkove sme takto obrali a na elektrickom mlynčeku na mäso, veď elektrinu máme zadarmo, zomleli celkovo 12 litrov zmesi, v ktorej bolo len poldruha kila cukru dokopy. Zmes sa polhodinu povarila na elektrickej dvojplatničke vo veľkom hrnci, aby skončila v malých zatváracích pohárikoch.

Na záver som ešte každú várku vysterilizoval desať minút v elektrickej rúre v pare na plechu, aby sme mali istotu, že sa nepokazí, aj keď je v lekvári trochu citrónovej kyseliny. A poháriky skončili na polici v komore vedľa jahodového lekváru, kde si počkajú, až na lekvár dostaneme chuť.