Zima je pre záhradkára „hluché“ obdobie. Práce veľa nie je, ak nerátame občasnú kontrolu stavu oplotenia, stromov, snehu či záhonov pod snehovou perinou. No ak ste fotografujúci záhradkár, tak máte v záhrade stále čo robiť, či skôr fotografovať. Svojsky vyzerá záhrada pod príkrovom inovate v tuhých mrazoch, iné obrázky vám ponúkne pokrytá bielym snehom a osobitnou kapitolou sú vtáky na stromoch alebo ešte lepšie na krmítku. V polovici januára som nafotil, ako sa sýkorky kŕmili na čerstvej dávke slnečnicových semien.
V zime chodíme do záhrady len cez víkend. Po práci to nemá význam tam prísť, lebo je šero a ak ešte aj mrzne, za hodinu toho človek veľa neurobí. Vlastne ani v sobotu a nedeľu nič nerobíme, len sa prechádzame. Využívame svoju záhradu na relax, prechádzky, oddych. Máme svoj kút prírody, ktorý je kúsok za mestom. V podstate sa ani auto nestačí zohriať.
Tak teda raz do týždňa nasypem do krmítka za tri hrste slnečnicových semien. Prilepšíme vtákom, lebo majú pod snehom problém nájsť si obživu. A do pol hodiny sa začínajú vtáky zlietavať okolo krmítka na jabloni a začínajú si dávať do zobáka 😉
Opatrne priletia, obzrú sa a zoberú semienko do zobáčika, aby sním okamžite odleteli na inú haluz na strome, kde ho skonzumujú. Nikdy sa nekŕmia priamo na krmítku, sú veľmi plaché a opatrné.
S dlhým sklom, teda teleobjektívom na zrkadlovke, som sa postupne približoval ku krmítku, až som nakoniec bol vo vzdialenosti asi dvoch metrov. Po každom cvaknutí záberu som musel chvíľu počkať, lebo zvuk závierky vtáčiky vyplašil a odleteli. Keďže som sa ale nehýbal, zakaždým sa do krmítka vrátili. Za pol hodinu dokázala dvadsiatka sýkoriek všetko spotrebovať. No aj som za tú polhodinu urobil vyše dvesto záberov. Najkrajšie som vybral pre potešenie aj vám.
Podobné články:
Komentáre