Každé ráno vstať a ísť do obchodu pre čerstvý chlieb a rožky sa stalo pre mnoho ľudí životným štýlom. A mnohí sa ani nezamýšľajú, či tento štýl je aj dobrý pre ich telo. Pretože je rozdiel čerstvé pečivo a čerstvé pečivo. A tak ľudia pokračujú vo svojom štýle, bez ohľadu na miesto, čas, okolnosti.
Ako malý chlapec som trávieval prázdniny u starkej na malej dedinke. Čerstvý chlieb vozili dva razy do týždňa, dopredu ho musela starká objednať a kúpiť sa dal len v utorok a vo štvrtok medzi ôsmou a desiatou. Brali sme to na vedomie, kupovali vždy po dva chleby (vtedy mal poctivý chlieb dva kilogramy a nebol oveľa väčší, ako tie dnešné, plné lepku a nafúknuté vzduchom) a jedli sme v podstate vždy „starý“ chlieb. Väčšinou s maslom, občas s medom či lekvárom.
Doma v meste sme mali Mliekáreň, obchod s chlebom, pečivom, mliekom a podobnými potravinami, kúsok od bytovky, otvorený každý deň a napriek tomu sme nechodili nakupovať každý deň. Išlo sa vtedy, keď sa nakúpené minulo. Len sme si nemuseli, ako na dedine, objednávať a naozaj sme mohli ísť do obchodu hociktorý deň. Ale radšej ráno 😉 A chlieb nám kľudne vydržal aj päť dní, nič sa mu nestalo. Dnes takmer neslýchaná vec.
A tak ľudia kupujú radšej každý deň čerstvý chlieb, lebo už ten druhý deň býva dosť tvrdý a na tretí nezriedka plesnivý. V meste nie je problém, obchodov je všade plno, len často nie v pešej vzdialenosti. A nie inak je to na dedinách. Ak majú svoj obchod, väčšinou s malým sortimentom, nezriedka drahším tovarom, než v meste a tak ľudia zase naštartujú auto, aby si šli kúpiť ráno čerstvý chlieb a/lebo pečivo. To sa ten chlieb dosť predraží, ale sú medzi nami ľudia, ktorí „majú na to“.
Nuž podľa mňa už nemajú, lebo už tie peniaze odovzdali, a odovzdávajú každý deň. Majú len pocit solventnosti, lebo na konci im zostane rovnako málo, ako tím, ktorí šetria. Či už preto, že chcú, alebo preto že musia.
Šetriť sa dá aj rozumným výberom. Čistý pšeničný kvasnicový chlieb dnes už dávno nie je tým, čím býval v minulosti. Zrejme iná pšenica, iné chemikálie pri jej pestovaní, rôzne „vylepšovadlá chuti“ pri jeho pečení, veď si vypýtajte v predajni list so zložením. A vo výsledku ten plesnivec tretí deň od nákupu. Nehovoriac o zdravotných nepríjemnostiach pri jeho požívaní a veľkom brušku, ten tuk rozhodne nie je zo vzduchu.
Piecť si doma svoj kváskový chlieb s podielom raže nie je úplne jednoduché pre každého. Sami sme od toho upustili, pre zaneprázdnenosť pri budovaní rodinného gazdovstva. Provizórium sa zmenilo na výrazne sebestačnú domácnosť a pečenie chleba z kvásku a raže je opäť na dohľad. Naša „liknavosť“ pri návrate k vlastnému chlebu je ale spôsobená tým, že lokálny producent dal pred rokmi do predaja chlieb, pri ktorého kysnutí sa používa ražný kvások a obsahuje veľký podiel ražnej múky.
Poctivý, dalo by sa povedať domáci, chlieb. Pravda, nie je taký mäkký, ako tie pšeničné nafúkance s pridaným lepkom. Na druhej strane vydrží aj týždeň. A tým, že je taký hutnejší, nezje sa ho polovička na posedenie. Ale ani nás z neho nenafukuje, nezapeká.
A tak, aj keď sme na svojej dedine na dovolenke, nemusíme do mesta pre čerstvý chlieb každý deň, stačí nám raz za týždeň, v spojení s inými nákupmi. Pretože tento chlebík je rovnako chutný a mäkký prvý deň, ako aj ten piaty či siedmy.
Ozaj, viete ako dlho vydrží domáci kváskový chlieb?
Podobné články:
Komentáre