Vŕba v našej záhrade je viacúčelový krík. Okrem toho, že nám pomáha odstraňovať prebytočnú vlahu z pôdy, vytvára aj peknú zelenú stenu pri plotoch a samozrejme využívame vŕbové prútie na budovanie ohrád ale aj zástien. A hoci by sa dalo povedať, že vŕba rastie ako burina, predsa len je jedno obdobie, kedy treba dávať na vŕby pozor.
V dobrých podmienkach, a tie teda vŕby u nás majú, majú prútikárske vŕby naozaj impozantné prírastky. Ročné prúty nezriedka dosahujú výšku tri metre a keď tie menšie necháme rásť, druhým rokom sú ešte vyššie. V zime ich striháme tesne nad zemou. Susedia mali pocit, že sme ich úplne odstránili. No na jar vyrašia nové halúzky a pomaly začínajú rásť.
V tejto fáze uprostred apríla sú ale veľmi krehké. Stačí jemný dotyk a halúzky sa odlomia. So zvyšujúcou sa teplotou na prelome apríla a mája už dosahujú nové prútiky polmetrovú dĺžku a denné prírastky sú občas aj desaťcentimetrové. No stále sú málo pevné.
Stačí májový dáždik a krajné prútiky natoľko oťažejú, že neudržia samé seba a položia sa na zem. V prvej polovici mája stačí aj neopatrný pohyb okolo vŕb a prútiky sa ohnú. A už sa nedajú znova postaviť. Ale aj tak stále rastú a ich konce sa zahnú opäť do zvislej polohy.
V takejto situácii zostáva jediné. Opatrne všetky prútiky zviazať do jednej otepi a tak ich spevniť. Iba tak ostanú rásť pekne rovno a budú sa dať použiť na vypletanie zástien alebo stavbu vŕbového plota.
Keďže sadenice prvý rok dali tak po tri prútiky a druhý rok ich bolo na jednom koreni aj zo sedem, neočakávali sme, že ich tretím rokom bude opäť dvojnásobok. Rastú skutočne bujne a husto. Až tak, že pri plotoch je ich „rozťahovanie sa“ neprístojné. Takže prišli na rad nožničky a štiepkovač. Všetky vykrivené, ohnuté alebo nadpočetné prútiky sme ostrihali a urobili z nich drevnú štiepku na mulčovanie. Aj keď v jarnom období je to skôr zelená sečka, ale poslúži rovnako. Zostalo ešte dosť prútikov, aby sme ich mohli na budúci rok v zime opäť zožať a využiť vo svojej záhrade.
