Máme novú lavičku pod orechom

Vo svojej záhrade sa vždy dobre cítime a vždy sa do nej tešíme. Presne v duchu sloganu, že práca je len iný druh zábavy sa radi venujeme ovocným stromom alebo pestovaniu zeleniny, ale aj koseniu trávy a mulčovaniu rastlín. A súčasťou pobytu v takejto záhrade je aj oddych a miesto, kde sa oddychovať dá. Pridali sme ďalšie také zákutie.

Okrem hlavnej oddychovej zóny v dolnej časti záhrady, kde sa stretávame s priateľmi, grilujeme a oddychujeme, sa radi pozeráme na svoju záhradu z vrchu, z kopca. Na samom vrchu však záhrada zatiaľ nie je ohradená, zato v polovičke už sú ploty cez všetky záhrady. A práve sem sme umiestnili svoju drevenú lavičku.

Chceli sme ju mať už dávnejšie, len sme nenarazili na takú, čo by sa nám naozaj páčila a bola dostatočne robustná, a nie z plastu. Miesto pre ňu sme tak vytipovali už dávnejšie. Keď sa nám podarilo zaujímavú lavičku objednať z eshopu, najprv som upravil plochu pre lavičku a potom lavičku na miesto umiestnil.

Vo svahu pod plotom, za ktorým sa nám medzičasom pekne rozrástol orech, som urobil zárez a zem odviezol ku kompostéru, bude sa hodiť na doplnenie pôdy do vyvýšených záhonov. Na spodok prišiel štrk a naň betónové dlaždice zo starších zásob. Vznikla tak vodorovná plocha.

Latkovú lavičku z akáciového dreva som namoril zmesou olejov a do povrchu ručne zapracoval čistý včelí vosk. Poskladal som ju podľa návodu a spoje dreva spevnil nie len dodanými skrutkami, ale aj lepidlom na drevo.

Lavička má v strede zabudovaný skladací stolček, ktorý slúžim dvom „prísediacim“ na šálku alebo tanierik, alebo sa po zložení stolčeka premení lavička na lavicu pre tri osoby. Dobrý nápad, len pri dĺžke lavičky poldruha metra by to chcelo použiť mocnejšie drevo. Aby sme sa vyvarovali rôznym nehodám, rozhodol som sa túto lavičku spevniť pridanou výstuhou a jedným párom nôh. Aby nohy neboli okopávané, sú zasunuté viac v strede a stoja pod priečkami okolo stolčeka. Tak je zaistená pevnosť konštrukcie aj pri plnom obsadení.

Teraz kedykoľvek pri prechádzke záhradou, pri kontrole jahôd či stromčekov, sa môžeme posadiť v tichom zákutí s pekným výhľadom na náš pozemok. Alebo len tak si vyjsť hore s kávou, ktorú si odložíme na stolček, keď sa kocháme tou krásou. Aby sme neboli rozptyľovaní okolím, lavičku sme umiestnili tak, aby naše ovocné stromy po oboch stranách tvorili akúsi optickú bariéru k susedom. Tieň pred letným slnkom nám robí utešený orech a chrbát nám kryje svah za plotom, kde sme vysadili živý plot.