Národ, ktorý si nepamätá svoju históriu, že odkázaný si ju zopakovať. A aby si ju nepamätal, tak tu máme už tridsať rokov reformy školstva. Poistené rozbitím rodín, aby mladí nebývali so starými a nemohli sa rozprávať aj o minulosti. Výsledok je potom taký, že ľudia sú schopní zvoliť do Parlamentu osobu, ktorá nebojácne v médiách verejne tvrdí, že nemá rada memorovanie. Ergo netuší nič o histórii ani len tej nedávnej. Čím skôr ľudia zabudnú, tým skôr je možné zopakovať osvedčené praktiky.
Pre mnohých bola druhá svetová vojna dávno. Pravda, ani ja si ju nepamätám, ale pamätám si rozprávania svojich rodičov, strýkov či starkých, ktorí ju zažili. Napríklad to, že počas vojny bol nedostatok potravín. Z dvoch dôvodov. Neboli ľudia. Ak aj u nás nerukovali na frontu, boli „totálne nasadení“ v nemeckých fabrikách, aby robili namiesto Nemcov, čo boli na fronte. A potraviny, ktorých sa dorobilo menej, boli používané na kŕmenie vojska, totálne nasadených a väzňov. V táboroch aj vo fabrikách, kde makali namiesto odvedených vojakov. V tom čase neexistovali hranice a clá, všade, kde pôsobila nemecká armáda, bola jednotná bezcolná únia. A jednotné riadenie. Čo, čosi vám to pripomína?
Ako však zabezpečiť „spravodlivé“ rozdelenie menšieho množstva potravín medzi väčšie množstvo ľudí? Keď stojíte v rade „na mandarinky“ a druhý človek pred vami kúpi posledné, je to mrzuté. Keď niekoľko dní po sebe nedostanete chlieb, to fakt naštve. A vrchnosť nechcela naštvaných poddaných, chcela aby pracovali pre Ríšu, v pokoji a efektívne.
A tak sa zaviedol prídelový systém. Zo známeho množstva produkcie a známeho množstva stravníkov sa vypočítalo, koľko treba dať každému, aby neremcal, hlavne aby vládal chodiť do práce a budovať blahobyt a prosperitu vládnúcich. Každý mesiac dostávali ľudia arch papiera s kupónmi na odber jednotlivých druhov potravín. Alebo odberové knižky, kam sa zapisovalo. Pridelené množstvo chleba, masla, mlieka, vajec… Samozrejme nie zadarmo, museli si to všetko zaplatiť. Ale viac ako mali kupónov jednoducho nedostali, keby sa regále pod tovarom prehýbali. A na našom území vydržal prídelový systém až do polovice roka 1953.
Menia sa len technológie, nie ľudia
Najmä tí vládnuci. A tak dnes, keď je v EÚ plánovanom hospodárstve, ktorému Štátna plánovacia komisia ČSSR nesiahala ni po päty, „zrazu“ nedostatok masla, okrem žvástov v médiách na bagatelizovanie budúcej krízy prídu obchodné reťazce s skvelým trikom. Prudko zvýšia cenu nedostatkového tovaru, aby si namastili kapsu, ako sa hovorí. A po pár týždňoch sa objaví v skvelej aplikácii možnosť kúpiť si ono maslo za takmer normálnu cenu, pravda v obmedzenom množstve. Chcete viac? Priplaťte si, bez kupónu.
Takže kto „nememoroval“, ergo je tupý a nič si z dejín nepamätá, lebo ich ani nepozná, ani netuší, že povestný fašistický a neskôr komunistický prídelový systém fungoval presne takto. A že každý systém na prídel je zavádzaný v čase nedostatku. Lenže to ich hlúpu hlavu netrápi a preto ich ani netrápi, že by sa mohli obťažovať uvažovaním, čo spôsobilo oný nedostatok. A keby predsa, v médiách bývalého hlavného prúdu už im nejaký „analytik“ vysvetlí, že za to môžu škvrny na Slnku a Rusi na Kryme. Je to fakt, hlúpemu národu sa dobre vládne.
Podobné články:
Prečítajte si tiež:
Komentáre