V našej obci majú možnosť dôchodcovia a sociálne odkázaní ľudia objednať si za malý poplatok stravu, ktorá je po dedine rozvážaná zo školskej jedálne. Každý deň vidím obecné auto aj v našej ulici a hoci by som mohol si aj ja jedlo objednať a nechať doviesť, nepovažujem to za dobrý nápad, hoci tu som celý týždeň sám a o stravu sa musím aj sám postarať.
Ako som už písal, už žijem prevažnú časť roka na dedine a tak, ako aj ostatní susedia a stravníci, bývam v rodinnom dome so záhradou. Pričom väčšina tých záhrad je oveľa väčšia, ako boli tzv. veľké pozemky, prideľované na výstavbu socialistických rodinných domov. Takže každý si tu môže dopestovať nie len zeleninu, ale aj ovocie a môže dokonca chovať hydinu, zajace, kozy, ovce, prasa a občas sa vyskytne aj krava. Teda nie je problém dopestovať si a dochovať si vlastné potraviny. Keď nie všetky, tak väčšinu alebo aspoň časť. A mnohí dôchodcovia to aj robia. Výhoda dôchodcov je tá, že sa nemusia ponáhľať do roboty a potom po práci ešte chytro niečo v záhrade urobiť, nemusia vstávať včaššie, aby pred odchodom do práce nachovali zvieratstvo. Majú na to celý deň, vstanú kedy chcú, najmä ak majú elektronické otváranie a zatváranie kurína, automatické krmítko a napájačku a záhony neokopávajú, lebo ich majú zamulčované slamou od suseda, alebo sena z vlastnej lúky okolo stromov. A že si môžu oddýchnuť, kedy chcú alebo kedy potrebujú. Nikto ich nenaháňa, nerobia na výkon, a pritom nejaké peniaze im ako dôchodok vždy načas prídu. A aj čas na uvarenie či upečenie niečoho dobrého sa vždy dá nájsť, stačí vynechať nejaký televízny seriál 😀
No ako som som svedkom, viac ako polovica obyvateľov ulice záhradu necháva tak, nanajvýš pokosí trávu, keď už sa inak nedá, a potraviny kupuje v obchode. A keď si zrátajú cestu do obchodu, cenu potravín a energiu k vareniu potrebnú, tak ich ten obed zo školskej jedálne vyjde lacnejšie.
Ak takto počítajú, nedá sa s nimi inak ako len súhlasiť. Ak mám jesť tie chemizované konzervované a všelijak ošetrované potraviny z reťazcov a z nich varené jedlá, tak môžem jesť rovnako „kvalitné“ jedlá uvarené v jedálni. No ja si pamätám, ako sa občas v médiách objavia ponosy, že tie jedlá nie sú to najlepšie pre naše deti, ale že normatív nepustí, že ceny sa stláčajú výberovým konaním na dodávateľa. A o výživovú hodnotu alebo množstvo dodatočných látok v surovinách sa nikto nestará. Cena je dôležitá.
No a potom počúvam ponosy týchto ľudí na svoje zdravotné ťažkosti a „civilizačné obtiaže“. Že by to mohlo mať súvis s tým, čo (takmer) celý život jedia a ako sedia na gauči, namiesto každodennej užitočnej prechádzky po záhrade, to nechcú pripustiť. Choroby s tlakom, cukrom, žlčníkom či kolenami sa objavili „z jasného neba“ úplnou náhodou a boli im „vyžrebované“ vyššou mocou. No ak je hlúposť vyššia moc, tak sa nedá nesúhlasiť 😉
Ja stále musím časť svojho dňa venovať aj práci/zamestnaniu, hoci internet mi umožňuje nezabíjať čas cestovaním a pracovňu mám kúsok od kuchyne a pár krokov od záhrady. A väčšinu dňa môžem venovať či už rekonštrukcii bývania, budovaniu gazdovstva alebo pestovaniu ovocia zeleniny či chovu hydiny. A pretože využívame permakultúrne a regeneratívne spôsoby pestovania, nie je to drina, ako za starých rodičov alebo ako si to predstavujú naši susedia. Hoci si to môžu kedykoľvek cez plot pozrieť alebo aj prísť na návštevu. A tak stále na jar vidím nie len rotavátorovanie políčok, ale aj okopávanie vyvýšených záhonov, namiesto ich mulčovania. Iste, okopávanie vyvýšeného záhona je menej namáhavé, ako toho na zemi so zohnutým chrbátom. Ale jeho mulčovanie ušetrí nie len to okopávanie, ale aj zavlažovanie. No ale keby všetci ľudia boli múdri, nemusel by vzniknúť tento článok 😀 A štát aj zdravotné poisťovne by zbankrotovali 😀 O obchodných reťazcoch nehovoriac.
A tak si napríklad teraz, po dopísaní článku, dám rýchly obed na slnkom zaliatej solárnej terase, z domáceho kváskového chleba a domáceho solárneho slivkového lekváru. Nie len, že to bude sýty a chutný obed, navyše aj zdravý, lebo to nie je chlieb s kvasnicami, cukrom a kadejakými pridanými práškami. A domáci lekvár obsahuje len symbolické množstvo cukru, na rozdiel od tých kupovaných.
Ale obsahuje aj draslík, ktorý je potrebný na vyrovnanie pomeru so sodíkom, ktorého je, na rozdiel od draslíka, v kupovaných potravinách viac než dosť. Takže ja môžem aj solídne soliť a nemám problémy s tlakom. A vďaka tomu, čo jem a odkiaľ to pochádza, ani s ničím iným. Naše potraviny z nášho gazdovstva neobsahujú pesticídy, konzervanty ani antibiotiká. A tak si zajtra môžem smelo uvariť lečo so zavareného polotovaru z vlaňajšej úrody paprík a paradajok a na dva sedemdecové poháre kľudne dať aj tucet vajec z nášho chovu. A ešte mi zvýši na pravidelnú nedeľnú praženicu, pre nás dvoch a psíka nám stačí deväť vajec, lebo to nie sú tie malé S alebo M z obchodu, od sliepok kŕmených ktovie akou lacnou pšenicou odkiaľsi…
Mať možnosť, podmienky a priestor na produkciu vlastných potravín a nerobiť to, len aby som mohol pohodlne zjesť hotové jedlo pripravené z polotovarov, plných doplnkových látok, tak to mi hlava neberie. Veď aj tak zhruba polovicu potravín aj my kupujeme, ale aspoň tá druhá polovica je skutočne poctivá, zdravá a naša a vyvažuje tak prípadné nepriaznivé účinky tej prvej polovice. Aj keď my pri nakupovaní čítame zloženie a veľa vecí, ktoré iní ľudia majú v nákupných vozíkoch, do nášho nesmú.
Slnko, čerstvý vzduch a zdravé potraviny sú niečo, čo vám v závodnej jedálni nemôžu poskytnúť za žiadne peniaze. A pritom vo vlastnej záhrade to všetko máte zadarmo a ešte aj ušetríte. Nie len na liekoch.
Podobné články:
Komentáre