Dostal som nedávno otázku, za koľko by som predal z našich sliepok. Hydinu chováme na vajcia aj na mäso pre seba a svoju rodinu a samozrejme som mal zrátané, čo „tá sranda“ stojí. Keďže som v tejto sezóne upravil počty chovaných zvierat aj spôsob kŕmenia, dal som si tú námahu a opäť všetko prepočítal.
Pritom som počítal len priame materiálové a energetické vstupy. Na chov kurčiat od šiesteho týždňa veku už nijakú energiu netreba, no na liahnutie kuriatok a ich odchov v prvých týždňoch celkom dosť. Väčšina chovateľov sliepok, aj tých pre svoju spotrebu, aj tých s predajom, má výhodu vlastného krmiva alebo aspoň jeho časti. Teda dostáva pšenicu za nájom pôdy. Poznám takých ľudí a niektorí hovoria, že jej cenu nerátajú, prosto sliepky chovajú. A pár ľudí aj do konca ich prirodzeného života. Je to ich rozhodnutie, no podľa mňa je to plytvanie nielen krmivom, ale aj peniazmi. Neefektívny chov nosníc po druhej sezóne znášky ujedá mladším nosniciam, ktoré by namiesto tých starých niesli viac vajec. Alebo by sa takto zbytočne spotrebovaná pšenica dala predať a kúpiť za to povedzme vykŕmenú hus. No ale ako vravím, je to každého vec. Len nech sa potom nesťažuje na pomery a na chudobu.
U nás je to tak, že žiadnu pôdu neprenajímame a teda ani pšenicu „zadarmo“ nedostávame. Všetku musíme kúpiť a kupujeme aj šrotovanú zmes pre malé kuriatka. A ako starý analytik si evidujem, koľko som skŕmil, koľko vajec som získal, koľko mäsa uvaril alebo upiekol. Aj koľko elektriny som na to spotreboval, hoci práve tú my máme „zadarmo“. Je skrátka dobré vedieť.
A ani som netušil, ako rýchlo budem tieto čísla potrebovať. Stalo sa totiž, že v máji konečne zasadla jedna z troch kvokajúcich sliepok a tým obsadila malý mobilný kurín na najmenej deväť týždňov. Čo by nebol žiadny problém, keby vo veľkom výbehu, ktorý som nedávno postavil, už nebolo dvadsať kuriatok Kalimero, nedávno presunutých z odchovne, v ktorej sa už skutočne nezmestili. Tie síce majú na sťahovanie do veľkého kurína ešte trochu času, ale v ňom je posledných päť nosníc, ktoré ešte pár týždňov budeme potrebovať, lebo v rozšírenom malom kuríne sú sedemnásťtýždňové kuriatka „Pán Šedý“ a ešte chvíľu potrvá, kým mládky začnú znášať. A spolu s piatimi mládkami tam je aj päť kohútov, lebo dvoch som umiestnil do malého výbehu, postaveného pre neúspešnú kvočku alebo ako separé pre prípad potreby.
Áno, správne, z dvanástich kúpených kuriatok v apríli bolo päť sliepok a sedem kohútov. Kým sú deti malé, pekne sa hrajú, ale keď vyrastú… A čo myslíte, ako to bolo sliepkami? Ťažký život mali, ťažký, a do toho prišli v júni neznesiteľné horúčavy. Keby „sa pekne hrali“, nič by sa nedialo. Ale nielen že traja kohúti už pravidelne obťažovali dospievajúce sliepočky, ešte sa aj bili a naháňali po celkom veľkom výbehu. A ja som už videl, ako v takom teple umierajú vykŕmené brojlery na infarkt…
Skrátka kvôli kvočke, ktorá ma mimochodom potešila a sebe zachránila život, som musel začať rezať kohútov skôr, ako som mal naplánované, trochu menších, ako som mal naplánované. A pre ktoré sme nemali v mrazničke v kuchyni ešte miesto. Tak som urobil dve veci. Jednej známej, ktorá sa zaujímala, som oznámil cenu a súčasne som dal inzerát na internetový server.
Na druhý deň som mal telefonát, že si pre dvoch kohútov príde večer, lebo jej kamarátka ich berie. OK, budeme doma, návšteva poteší. Prechádzkou po záhrade padla otázka, za čo je tých sedem eur? Lebo tak mi to vyšlo na spotrebe krmiva a nákupnej cene kuriatok do tohto veku. Nechcel som na predaji kurčiat zarábať, ale návrat časti peňazí investovaných do šrotu by potešil. No tak nechápavo pozerám na pani a hovorím, že predsa za kilo kohúta po očistení.
Z obchodu nič nebolo. Musí sa spýtať kamarátky, či to aj tak berie, lebo je zvyknutá, že iná jej kamarátka predáva vynosené staré sliepky po päť eur za kus. Čo by aj sedelo, naše ročné hybridné sliepky majú po očistení medzi 900 gramov a jedným kilom. A za rok zniesli už asi 250 vajec, čo je asi 62 eur za vajcia a pšenicu „zadarmo“ pri nákupnej cene mládky desať eur stále dobré. Najmä keď sa potrebujete nárazovo zbaviť tridsiatich nosníc. Na to by bol potrebný aj dosť veľký mrazák a aj ten niečo zožerie. Predať „pod cenu“, ako si niekto myslí, je stále výhodnejšie.
Ako som predpokladal, na druhý deň správa konštatovala, že kamarátke sa vidí mladý vykŕmený očistený takmer trojkilový kohút po sedem eur za kilo veľa. Kŕmený na slovenskej pšenici a slovenských kŕmnych zmesiach bez GMO, s prístupom k zelenému. Ale každého voľba. Lacná hydina, kŕmená lacnou ukrajinskou pšenicou sa predáva v supermarketoch oveľa lacnejšie. A ak si dobre všimnete pri platení, hneď oproti sú lekárne, hádajte prečo?
Komu je jedno, čím, kde a ako chovali jeho jedlo, si ani iné jedlo nezaslúži. Rovnako ako je mne jedno, či si niekto odo mňa kohúta zoberie alebo nie. Nie som odkázaný na to ho predať. Ani jedného ani piatich. Skrátka teraz sa ich naraz vyskytlo päť, k tomu pribudnú o týždeň dve sliepky a ďalšie kohúty, aby som mohol všetko presťahovať do správnych ubykácií a mohol tie menšie kohúty dokŕmiť do ich obvyklej jatočnej hmotnosti cez 5 kg. Kúpili sme si ďalšiu mrazničku, ktorú nám z predajne popoludní doviezli a nainštalovali v takmer hotovej opravenej hospodárskej kuchyni a kohúty si v nej užívajú „zaslúžený odpočinok“. A my nemusíme za elektrinu pre mrazničku platiť, takže sme v pohode. V priebehu roka my s rodinou tie kohúty postupne spracujeme. Stačí, že sa na pár dní ochladí a náš kohút pečený v elektrickej rúre na našej elektrine poskytne nie len kvalitné jedlo, ale ešte aj teplo v dome 😎
A keď na jeseň vplyvom drahšej úrody založenej drahšími hnojivami stúpne cena potravín v predajniach, my budeme mať k dispozícii stále dosť vlastných najmä zdravých a chutných zásob, ktoré sme si sami vyprodukovali. Pretože naša rodina je potravino sebestačná oveľa viac, ako väčšina Slovenska. Nie na sto percent, ale stále dosť veľa.
Podobné články:
Komentáre