Rozprávka o jednom vajci, čo išlo na vandrovku, je dnes zastaralá, nemoderná a pre protagonistu riziková. Prinášame vám rozprávku novú, modernú a progresívnu, spoločenskú. Pretože sliepka nemá rada samotu, rozprávka je o dvoch sliepkach. Sliepka je odolnejšia, ako vajce, preto čitateľovi, poslucháčovi a divákovi tejto rozprávky nehrozí žiadna trauma z „nebezpečného“ sveta. A dvom sliepkam je predsa len veselšie.
Jedného rána sa gazda rozhodol, že nebude len doma sedieť, záhradu polievať a sliepky verestovať a že si spraví voľný deň od všetkej tej hávede a po raňajkách naštartoval auto a k radosti všetkých susedov, že si užijú pekný a pokojný deň bez roztrubovaných múdrostí od rána do večera, odfrčal do preč.
Že je na dvore ticho a kľud si všimli aj sliepky v malom kuríne, kde sa musia celý deň tlačiť a kde na nich fučí a občas aj prší, lebo gazda pri jeho stavbe ušetril. Od rána im nikto nenadával do hlupaní a svíň, aj keď zase prevrátili misku so žrádlom, lebo je ľahká a stačí paprčou raz stúpiť a je zrno z nej vonku. Darmo kotkodákali, že ju treba upevniť, gazda je presvedčený o vrodenej hlúposti sliepok a nič robiť nebude. Aj v napájačke už je zase nasr@té, lebo nevie dať poriadnu, aby voda vydržala čistá.
No povedzte, kto by v takom bordeli vydržal? A tak sa dve sliepky rozhodli, že si zase spravia výlet za ohrádku, veď povedzte, kto by nevyužil príležitosť, keď gazda už druhý rok nadáva, že ohrada nestačí a niekedy aj trikrát za deň naháňa sliepky naspäť, aby mu neničili záhradu, pričom im nezabudne nadávať do svíň. A tak opatrne preskúmali najprv okolie kurína a keď stále bolo nezvykle ticho, odvážili sa nižšie dolu záhradou.
Postupne prehrabali trávu, sem tam našli niečo pod zub, dážďovka, čo sa včas neskryla alebo mravec, čo pre nimi neušiel, je predsa len lepšie sústo ako ten starý mokrý chlieb, plný nestráviteľného lepku a kadejakých práškov, čo dostávajú vraj ako prilepšenie. Radšej si zobnú z tej zeleniny, čo tu rastie navôkol.
Postupne sa dostali bližšie k domu a neobišli ani vinohrad, z ktorého visia dozrievajúce strapce tesne nad zemou. Ako keby študovaný gazda nevedel, že hrozno pri dozrievaní potrebuje sucho, aby nechytalo plesne a nemuselo sa zbytočne striekať, keď už ho jedia vnuci. No sliepočky uvítali, že stačí na červenajúce sa bobuľky len trocha natiahnuť krk a už si na nich pochutnávajú.
Všimla si aj ďalšia sliepka, že dve odvážne (alebo drzé?) kolegyne opustili chatrnú ohrádku a slobodne si pochutnávajú na všeličom, čo nájdu. Tak jej to dodalo odvahy a vybrala sa za nimi, nestarajúc sa o tie zvyšné ustráchané „poserky“ v kuríne. A tak hodujú na hrozne už tri sestry. A popri tom rozhrabú celú záhradu a hľadajú, čo by si ešte zobli.
Tak dobre sa majú, kotkodáli si jedna druhej, len preto, že gazda je škrob kúpiť poriadny mobilný ohradník s pevnými stĺpikmi a vysokou sieťou, ktorá sa dá upevniť aj pri zemi medzi stĺpikmi, ako to majú kolegyne za plotom. A tak sa túlali a zobali po záhrade až do večera, do skončenia výletu gazdu, ktorý sa nikdy nedozvie, či jeho „hlúpe“ sliepky ten mizerný oplotok z tenkého pletiva a smrekových latiek prelietavajú alebo podliezajú.
Podobné články:
Komentáre