Účasť na permakultúrnom kurze – nový zážitok – časť prvá

mulčovanie slamou

Ako ste trávili minulý víkend vy? Iste mnohí z vás zveľaďovali svoju záhradku. No, pravdu povediac, aj aj som zveľaďovala, len nie tú svoju, ale úplne cudziu. Že ako sa mi to prihodilo? Jednoducho. Zúčastnila som sa totiž spolu s niekoľkými nadšencami ekologického pestovania permakultúrneho kurzu. A keďže išlo o kurz nielen teoretický, ale aj praktický, čerstvé vedomosti sme hneď aj využili. A tak má organizátorka kurzu novú bylinkovú špirálu.

 



Od chvíle, čo som sa dozvedela, že sa v neďalekom Hrušove koná praktický kurz permakultúry, mi bolo jasné, že si ho rozhodne nenechám ujsť. Hneď som sa teda prihlásila a nevedela som sa dočkať, až v piatok poobede skončím v práci, sadnem do auta a vyrazím na miesto činu. Keďže je Hrušov od nášho mesta vzdialený asi tridsať kilometrov, tá hodinka od konca šichty po začiatok teoretickej časti kurzu mi na presun bohato stačila. A možno, že by mi stačilo času aj menej, lebo keď som prišla pred telocvičňu miestnej základnej školy, kde sa mal kurz konať, nebolo nikde ani nohy. Teda okrem troch hrajúcich sa detí na neďalekom ihrisku a štyroch robotníkov na lešení, zatepľujúcich spomínanú telocvičňu. Len po účastníkoch kurzu nebolo ani stopy. Až som zneistela, či som tu správne a či sa kurz vôbec koná. Organizátorka však bola na telefóne a keď som jej zavolala, uistila ma, že ide všetko podľa plánu a kurz začne o pár minút. Vydýchla som si.

V piatok zoznámenie a základná teória

telocvičňa
podobná telocvičňa v akej sa konal kurz

Postupne prichádzali ďalší účastníci a ja som v duchu tipovala, odkiaľ sú. Potvrdilo sa mi však moje tušenie, že z nášho okresu tam zrejme veľa ľudí nebude. A veru ani nebolo. Okrem organizátorky, jej dvoch susedov a mňa tam nebol nik. Mnohí účastníci kurzu však precestovali aj desiatky kilometrov. Neľutovali čas ani peniaze, len aby sa čosi dozvedeli a naučili.

A ako viem, odkiaľ pochádzali? Hneď na začiatku sme si totiž v telocvični zložili žinenky do kruhu a kurz začal malým zoznámením. Len čo sme si trochu pokecali, dorazil inštruktor a kurz mohol naozaj začať.
Hneď na začiatku sme sa dozvedeli, čo to tá permakultúra vôbec znamená a aké sú základné pravidlá pri zakladaní vyvýšených záhonov, bylinkovej špirály či takzvanej nemeckej kopy. Keďže nás spolu s organizátorkou a inštruktorom nebolo ani dvadsať, mali sme dosť priestoru na kladenie zvedavých otázok aj spoločné riešenie problémov s ekologickým pestovaním v našich záhradkách.

študenti
a v podobnom kruhu sme sedeli

A čo sme vlastne riešili? Napríklad aj to, ako využiť všetko, čo záhrada ponúka. Či už drevo, lístie, slamu alebo čerstvo pokosenú trávu. Alebo aj ako dokonale využiť takzvaný 3D priestor. Čiže pestovať trebárs zeleninu nielen na klasických hriadkach, ale aj na hrobliach či vyvýšenom záhone. Ako si vybudovať jedlú záhradu a ktoré rastliny do nej vysadiť. Zároveň sme sa dozvedeli, kde hľadať potrebné informácie a ktoré knihy si prípadne zaobstarať.

Čas prešiel ako voda. Ani sme sa nenazdali a bolo pol desiatej večer. Od organizátorky sme dostali výbornú večeru v podobe rizota z celozrnnej ryže so zeleninou, k tomu čerstvý zeleninový šalát a chutný bylinkový čaj. No a keď sme všetko spráskali, pobrali sme sa spať. Veď zajtra nás čaká náročný deň.

Komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.