Ach, a ja som sa tak tešila. Tak ako vždy, keď idem domov vlakom, teším sa ako si v novozrekonštruovanom staničnom bistre kúpim svoju cestovateľskú rutinu – bageta, donut a minerálka. Síce donut (americká šiška) ani zďaleka nespĺňa kritéria zdravej výživy, rovnako tak ako bageta z bielej múky s majonézou, raz za dva týždne si tento „luxus“ dovolím bez akýchkoľvek výčitiek. Veď aj maličkosti robia deň. Dnes mi však moja radosť akosi ufučala.
Pokračovať v čítaní »
Tak som zase neodolala. Zase som sa pri tých neskutočne voňavých koláčikoch zastavila. A nielen to. Ja som si z nich aj dva kúpila a s chuťou zjedla. Čo na tom, že som si povedala, že sú nezdravé, ktovie ako staré a vyrobené kdesi v tramtárii. Jednoducho som podľahla. Tak ako zrejme mnohí z vás. Veď rozpekané pečivo je také lákavé. A, bohužiaľ, zostane ním zrejme aj po tom, čo bude musieť byť po novom výrazne označené a oddelené od toho čerstvého. Čo sa tým vlastne zmení?
Koľkým z vás to už napadlo? A koľké to aj zrealizovali? Koľké v snahe uľahčiť si prácu, siahli po hotovom vianočnom pečive? Či ste tak urobili v malej cukrárni alebo niekde v supermarkete, s veľkou pravdepodobnosťou ste si domov priniesli takmer úplne to isté. Košík alebo tácku plnú suchého pečiva z tých najlacnejších a tým pádom najviac nezdravých surovín. A keby len tých. Okrem nich ešte aj horu všelijakých stabilizátorov, farbív či náhradných sladidiel. Pritom vôbec nezáleží na tom, či ste zaň zaplatili zopár centov alebo desiatky eur.
Neviem, kto zostavuje jedálny lístok v lučeneckej nemocnici, ale veľa práce s tým zrejme nemá. Stačí okopírovať jedálne lístky spred dvadsiatich, možno aj viac rokov, a je to. No práve raňajky sú na tom asi najhoršie. Za ten týždeň, čo som v tejto nemocnici strávila, som mala možnosť „ochutnať“ naozaj celú širokú ponuku dnešných moderných (p)otravín, na ktoré by som sa v obchode ani len nepozrela. Pokračovať v čítaní »
Kúpiť dnes v obchode naozaj kvalitný chlieb nie je vôbec jednoduché. Pritom výber sa zdá byť široký dosť. Od klasického bieleho cez tmavší a ešte tmavší až po úplne tmavý. Zaujímavo vyzerajú aj takzvané celozrnné či viaczrnné chlebíky. Keď si však prečítate zloženie, zistíte, že celozrnnej múky je v chlebíku minimum. Často vôbec žiadna. Zato vylepšujúcich prísad neúrekom. Nehovoriac o tom, že čerstvý chlieb a pečivo sa za čerstvé len vydávajú. V skutočnosti sú vyrobené zo zmrazeného polotovaru a v obchode len dopečené. Ak nechcete zakaždým pátrať po tom, či váš chlieb je naozaj čerstvý, kto a kedy ho upiekol a aké suroviny do neho použil, vyriešte to inak. Upečte si svoj vlastný chlieb sami. Stačí vám k tomu malá domáca pekáreň. Pokračovať v čítaní »
Koľkokrát vás v supermarkete zlákala vôňa práve upečeného chrumkavého chleba alebo sladkého pečiva? Aj mne sa to párkrát stalo. Čerstvé, ešte teplé chutilo výborne. Ak sme ho však hneď nezjedli, mali sme smolu. Za pár hodín stvrdlo takmer na kameň. Zostarlo. Nebolo totiž čerstvo upečené, len čerstvo „dopečené.“ Pokračovať v čítaní »