Koľkokrát vás v supermarkete zlákala vôňa práve upečeného chrumkavého chleba alebo sladkého pečiva? Aj mne sa to párkrát stalo. Čerstvé, ešte teplé chutilo výborne. Ak sme ho však hneď nezjedli, mali sme smolu. Za pár hodín stvrdlo takmer na kameň. Zostarlo. Nebolo totiž čerstvo upečené, len čerstvo „dopečené.“
Keď sa pred časom začalo objavovať v supermarketoch takéto pečivo, viacerí z nás to uvítali. Mysleli si, že snáď obchod si postavil vlastnú pekáreň, zamestnal pekárov v bielych čiapkach a že tam niekde vzadu pre nás miesia a pečú čerstvý chlieb alebo koláčiky. No pojem „vlastná pekáreň“ si každý vysvetľuje po svojom. Napríklad v Lidli to znamená jednu veľkú presklenú elektrickú rúru. Ktorákoľvek predavačka môže byť pekárkou. A netreba jej k tomu ani zástera, ani čiapka, ba ani výučný list. Veď naukladať hotový zmrazený polotovar na plechy, vsunúť do rúry a spustiť program zvládne každý.
Výsledkom je síce voňavé pečivo, ale čerstvé určite nie je. Polotovar, z ktorého bolo na predajni dopečené, sa vyrába väčšinou v zahraničí. Slané najčastejšie v Poľsku, sladké vo Francúzsku. Po vykysnutí a naplnení sa zmrazí na mínus 30 až mínus 40 st. Celzia. Potom sa uchováva pri -18 st. Celzia. Niekoľko týždňov až mesiacov!
Aby sa pri zmrazení nevytvorili trebárs v náplni kryštáliky ľadu, musí sa pridať nejaké vylepšovadlo. Nejaký stabilizátor či emulgátor. No a aby ostalo pečivo vláčne, pridáva sa viac tuku. Napriek tomu po upečení rýchlo starne a tvrdne. Preto ho „pre nás pečú niekoľkokrát denne“. Z núdze cnosť. Koláčiky aj tak ani v regáli nevydržia mäkké viac ako pár hodín.
Naozaj poctivé a čerstvé pečivo, pochádzajúce z pravej pekárne, to je iná káva. Nehovorím, že aj tu sa už nepoužíva nejaká tá chémia. Rozhodne jej je však podstatne menej. Minimálne o tie stabilizátory. Veď pri klasickom kysnutí a následnom pečení, bez zmrazovania, sa predsa žiadne kryštáliky nevytvoria. Napriek tomu takémuto pečivu nechýba ani vôňa, ani chuť. A mäkké je aj na druhý deň. Nehovoriac o tom, že bolo vyrobené doslova pred niekoľkými hodinami, skoro u nás doma, v malej pekárni a nemuselo precestovať stovky kilometrov.
Ak však nechodíte nakupovať chlieb a pečivo do miestnej predajne pečiva, u nás sa volá „prieskumná“, ťažko v supermarkete zistíte, či chlieb alebo pečivo, ktoré ponúkajú, nepochádza zo zmrazeného polotovaru. Niekedy je od čerstvého na nerozoz
nanie. U nás totiž predajcovia nemusia toto pečivo nijako zvlášť označovať. Napriek tomu to niektorí robia. Napríklad Kaufland.
V Čechách však je situácia iná. Od augusta tam platí nová vyhláška. Podľa nej sú predajcovia povinní viditeľne označiť pečivo, ktoré bolo zmrazené a na predajni ho len dopiekli. Ako čerstvé môže byť označené len také pečivo, ktorého výroba nebola prerušená zmrazením a ktoré je ponúkané zákazníkom do 24 hodín po upečení.
Podľa niektorých je to zbytočnosť, iní to vítajú. Argumentácia ako vždy. Písmenká sú malé, kto by to čítal. Kupujem si, čo mi chutí. Zloženie ma nezaujíma. Ani pôvod.
Faktom ostáva, že kto si chce vybrať naozaj kvalitné pečivo, má možnosť. A kto chce podporiť miestnych pekárov, tiež má možnosť.
Škoda len, že pri nebalenom chlebe a pečive nie je povinnosť uvádzať presné zloženie so všetkými prísadami na každom výrobku. V predajni by však mali mať dostupný akýsi príbalový list, z ktorého sa dajú zistiť všetky potrebné informácie.
2 myšlienky na “„Čerstvé“ pečivo z mrazáku”