Ako som nekúpila mrkvu cestovateľku.

Neviem si predstaviť moje jedlo bez kúska zelenej vňate alebo zeleniny. Vňať si dopestujem sama, ale zeleninu kupujem. Dávam prednosť druhom, ktoré sa pestujú u nás.

Chránim tým životné prostredie, pretože kamióny na dovoz zblízka nespotrebujú toľko nafty a nevytvoria toľko výfukových plynov, zelenina sa nemusí rýchliť a zároveň tým podporujem našich poľnohospodárov. Verím tomu, že čo sa urodí v našom kraji, je aj určené na strávenie pre nás.

V zime a na jar najčastejšie siahnem po koreňovej zelenine a kapuste. U nás v Lidli je dobrá ponuka sortimentu aj dodávateľov. Väčšinou nie je problém si vybrať zeleninu zo Slovenska alebo z Čiech.

Tak som sa aj včera vybrala kúpiť mrkvu. Na prvý pohľad vyzerala ako zvyčajne. Rovnaká nádobka zabalená vo fólii, cena približne rovnaká, len štítok bol akýsi farebnejší. No a milá mrkva bola zo Španielska. Vedľa mali ešte aj inú, taliansku. Hovorím si: „Čo sme už všetku vlaňajšiu slovenskú a českú mrkvu zjedli? To hádam nie!“ A tak mi neostalo nič iné, len ísť sa pozrieť inde.

V Bille ma čakalo prekvapenie. Mali mrkvu dvojakú, slovenskú a českú. Toľko radosti naraz.

Vybrala som si samozrejme tú našu slovenskú. Nech ten, kto ju pre mňa dopestoval vlani, má chuť a prostriedky urobiť tak aj tento rok. A verím tomu, že je pre mňa vhodnejšia a zdravšia ako mrkva cestovateľka odkiaľsi zo Španielska.