Poznáte tento výrok? „Keď na mňa príde pracovný zápal, sadnem si tíško do kúta a počkám, kým ma prejde.“ Tak takéto čosi ja nikdy neskúšam. Bojím sa totiž, aby si to ten pracovný zápal nabudúce nerozmyslel a ja by som v lenivosti prespala možno podobný slnečný víkend ako bol tento. A to by bola predsa večná škoda.
Pracovný zápal alebo neodolateľná chuť niečo robiť či tvoriť sa ma najčastejšie zmocňuje cez víkend. Ak je už od skorého rána jasno a izba je zaliata slnkom. To je ten pravý impulz, ktorý ma spoľahlivo vyženie z postele. A tak tomu bolo aj túto sobotu.
Najprv práca v kuchyni, potom zábava v záhrade
Kým si priateľ ešte spokojne pochrapkával, ja som už v posteli nemohla vydržať. Mysľou som už bola v záhrade, no keďže doma nebolo čo jesť, povedala som si, že by sa patrilo aj čosi navariť. Keby išlo o mňa, tak si vystačím s chlebom, trochou smotany a cibule. Lenže môj chlap by to nejedol. A keďže, ako on sám hovorí: „Hladný chlap je zlostný chlap“, pre pokoj v rodine som sa pustila do varenia. Našťastie som si už večer vybrala z mrazáku poriadny kus hovädziny.
Začala som teda gulášom v tlakovom hrnci. Zatiaľ čo si tlakový hrniec veselo odfukoval, ja som stihla prihnojiť všetky kvety aj priesady v byte. Naplánované som to mala presne. Uvariť, postarať sa o izbové kvety a potom hurá do záhrady. A v podstate mi to aj vyšlo. O pár minút na to, ako sa priateľ prebudil, bol guláš uvarený. Aspoň som v to dúfala. Lebo u hovädziny nikdy neviete, či bude dosť mäkká. Zistíte to až vtedy, keď v hrnci klesne tlak a môžete ho otvoriť. Minule som dokonca čítala, že niekomu sa podarilo mäso v tlakovom hrnci tak rozvariť, že z toho potom bola omáčka na špagety. Mne sa našťastie podaril (vraj vynikajúci) guláš a tak som pokračovala v pracovnom zápale ďalej. V záhrade.
Záhrada ako hobby
Ak niekto povie, že teraz v záhrade nieto čo robiť, zrejme záhradu buď nemá vôbec alebo v nej veľmi dlho nebol. No ale povedal mi to sused z činžiaku. Tak nech mu je odpustené. Ja mám toto obdobie v záhrade veľmi rada. A na prvé úpravy záhonov po zime som sa dlho tešila.
Tento víkend som začala jahodami. Musela som ich najskôr vyhrabať spod poriadnej vrstvy lístia. Ale listový mulč spolu s čiernou netkanou textíliou mal svoj význam. A osvedčil sa. Všetky minuloročné jahody prečkali zimu bez najmenších problémov. Podobne sú na tom spod snehu vykúkajúce narcisy a tulipány. O snežienkach ani nehovorím. Tie mi svojimi kvietkami robia radosť už dva týždne.
Keďže je obdobie, keď Mesiac ubúda, všetky rastliny dostali v sobotu prvú dávku hnojiva. Granulované hnojivo som dopriala nielen jahodám, ale aj vresom, rhododendronu, gaultériám či hortenzii. A hoci vlahy je v pôde dosť, aby mohlo hnojivo rýchlo pôsobiť, treba ho vodou dobre poliať. Kde však vziať vodu, keď je nádrž po zime prázdna? No predsa z prírodného bazéna. A kde sa ten v mojej inak suchej záhrade vzal? Jednoducho. Voda zo spúšťajúceho sa snehu sa nahromadila v jame, ktorá vznikla, keď som vlani vyhrabala zvyšky lístia a popola z malého ohniska. A tak som vodu nabrala do vedierka a poliala ňou všetky prihnojené rastliny.
Na záver som ešte urobila nevyhnutný jarný postrek broskyne proti kučeravosti a s dobrým pocitom som sa vrátila domov. Teraz už len počkám, až na mňa príde ďalší pracovný zápal.
Komentáre