Hoci v poslednom období rád nosím tričká, ani na košele som nezanevrel. Jednak zvyk z minulosti, jednak bolo obdobie, kedy som povinne nosil rovnošatu s kravatou a neskôr to patrilo k dobrým mravom v biznise. Ale k dobrým spôsobom patrí aj nemať na košeli poškodený golier alebo manžety. Takže veľa dobrých a pohodlných košelí skončilo v skrini „na neskôr“.
Hovorí sa, že pánska košeľa (k obleku) by sa nemala prať viac ako pätnásťkrát. Nikdy som to nepočítal ani si nerobil čiarky, ale jedno je fakt, veľmi často sa mi poškodil golier a v minulosti aj manžety. To ale prestalo, keď som prestal nosiť na ruke náramkové hodinky. V tom čase už boli úplne bežné mobily, ktoré v sebe mali aj presne ukazujúce hodiny, takže nosiť hodinky na ruke doma strácalo zmysel, najmä keď sme mali hodiny klasicky v kuchyni nad dverami a v obývačke okrasné. A tiež v spálni budík. Takže som sa naučil doma si hodiny zložiť ihneď po príchode a bral som si ich len na cestu z bytu. A neskôr už len na dlhé a pracovné cesty a nakoniec som hodinky prestal nosiť úplne.
Okrem ušetrených manžiet na košeliach to malo aj ďalší efekt. Prestal som sa furt niekam ponáhľať, minúta prestala byť pre mňa rozhodujúca. Lebo som si uvedomil, že to nie ja sa stále niekam ponáhľam a snažím sa byť presný, ale druhí ma naháňajú. A čo majú čo cudzí ľudia rozhodovať o mojich emóciách? Zvoľnil som.
No ale poškodený golier sa vždy občas vyskytol a košeľa skončila v skrini. Niektoré na vešiaku, niektoré poskladané. Nosil som ich, keď som išiel do garáže niečo robiť, alebo do klubovne pracovať na modeloch alebo na tréningové lietanie s nimi. Tam nikomu nevadilo, že košeľa nie je tip-top, tam boli iné priority. No ale aj tak som ich nedokázal všetky znivočiť prácou, hromadili sa.
Už nie. Už dlhé roky sa pohybujem väčšinu času po našom gazdovstve a nie sú to iba prechádzky. A tu tie staré košele ako keby som našiel 😉 Nejaká vada na límci nikomu nevadí a keď sa spotím, tak dám košeľu najskôr na sušiak vyschnúť a potom do koša na prádlo a zo skrine vyberiem čistú. Možno má tiež vadu na golieri alebo na manžetách, ale psíkovi to nevadí, sliepky sa nesťažujú a pri pílení dreva na prístrešok je to jedno 😎
Ale aj tak najradšej nosím kockované červené košele a pod nimi tričko. Neviem, kto to vymyslel, ale je to skvelá pracovná kombinácia. Keď je veľmi teplo, košeľa môže ísť dole, keď skončím prácu a tričko nie je mokré, košeľa ide naspäť. Už k nim nenosím kravatu, a na hlave mám šiltovku. A v skrini sa mi pomaly tie košele míňajú, lebo poškodený golier mi pri robote nevadí, ale zase v roztrhanej košeli chodiť nebudem. Myslím si, že aj tak som ich všetky dobre zrecykloval 🙂
Podobné články:
Komentáre