Túto otázku mi položila moja kamarátka, keď som bol u nej riešiť jej pracovný problém a spomenul som, že aj ja by som mal rozšíriť svoje dátové úložisko, len sa mi teraz nechce investovať niekoľko stovák eur, lebo radšej dávam peniaze do krmiva a nákupu ďalších kuriatok, lebo tento týždeň pribudnú k tým prvým ďalšie malé.
Kontroval som, ako mám často vo zvyku, otázkou, či vie, čo sa chystá. Pozerala na mňa neveriacky, lebo pravdaže je v zamestnaní tak vyťažená, že nemá čas venovať sa pozorovaniu situácie v ekonomike a politike. A médiá bývalého hlavného prúdu, ktoré ešte veľa ľudí sleduje akosi zo zvyku a ako „pozadie“ pri práci, nehovoria, že by mala prísť nejaká kríza. Bodaj by aj. Ešte by sa ľudia na ňu pripravili a celá by vyšla zase navnivoč.
Tak som spomenul tohoročné opätovné zvyšovanie cien umelých hnojív, lebo pravda kríza v Zálive. Viem, že doma v záhrade ich nepoužívajú, rovnako ako ani my. Ale použitie drahých hnojív bude mať za následok zdraženie obilovín po tohoročnej žatve. A teda zdražejú nie len chlieb a rožky. A rovnako problémy so zásobovaním palivami zdražejú dopravu, hoci len z pekárne z vedľajšej dediny, o doprave múky nehovoriac. Ale tie pekárenské pece, či už plynové alebo elektrické, tiež nepobežia lacnejšie. Takže potraviny budú od jesene výrazne drahšie, hoci zdražovať môžu už priebežne.
A nie iba pekárenské výrobky. Obiloviny sú predsa základom krmiva pre hospodárske zvieratá. Dobytok, prasce, hydinu. A keď bude drahé obilie, stanú sa dve veci. Buď bude drahšia aj výsledná produkcia, čo môže spôsobiť zníženie objemu predaja, lebo tí chudobnejší na nákup nebudú mať. A to spôsobí zníženie produkcie, ovšem nezníži časť fixných prevádzkových nákladov. Takže zase zdražie mäso.
Alebo sa budú hľadať lacnejšie alternatívy. Hoci za cenu zníženia kvality či zdravotnej bezpečnosti. Či už priamo pri krmovinách alebo aj vo výslednom produkte, teda mäse.
Veď prečo inak by bol taký tlak na definitívne schválenie dohody Mercosur alebo prijatie Ukrajiny do EÚ?
Ja sa na tom podieľať nechcem. Nechcem jesť lacné mäso z Južnej Ameriky ani lacnú pšenicu z Ukrajiny. A zvyšujem podiel doma vyprodukovaných potravín. Som presvedčený, že v konečnom dôsledku dokážem sám vyprodukovať potraviny lacnejšie, kvalitnejšie, chutnejšie a zdravšie, ako by som ich mal kupovať za zdanené peniaze akéhosi zamestnávateľa.
Preto som sa rozhodol rozšíriť existujúce dva výbehy pre našu hydinu a v jednom z nich aj zväčšiť domček pre sliepky. Z počtov 1+8 a 0+5 (kohút+sliepky) sa tak dostanem na možnosť 1+12 a 1+8. Teda môžem chovať dva kompletné kŕdle a rátať s oplodnenými vajíčkami. Už v minulosti sa mi podarilo odchovať kvočkou kuriatka a chcel by som byť nezávislý na kúpe hotových kuriatok.
Doteraz som vždy kupoval buď mládky pred začatím znášky alebo kuriatka vo veku nad šesť týždňov, aby mali vyvinutú termoreguláciu a mohli byť vo vonkajšom výbehu. No vyrobil som si vyhrievanú odchovňu v hospodárskej časti nášho domu a tento týždeň mi dovezú dvadsať trojtýždňových kuriatok Kalimero. To znamená celkom slušné nosnice ale aj kohúty, ktoré dorastujú aj do päť kíl. Už sme také mali a boli sme veľmi spokojní.
Spokojní sme boli aj so sliepkami Pán Šedý, ktorých dvanásť kuriatok je teraz v novom výbehu, zmontovanom nedávno. Práve z nich vytvorím druhý chovný kŕdeľ do menšieho kurína. A do vyprázdneného výbehu pôjde tých dvadsať kuriatok, keď podrastú.
No okrem odchovne dokončujem aj elektronickú liaheň a malú odchovňu. Vyskúšame si tam oplodnenosť vajec od našich sliepok a kohútov a po obsadení veľkých kurínov môžu vyliahnuté kuriatka dožiť do zimy v novom veľkom výbehu aj v menšom, používanom prevážne pre kvočky, ktorým sa ale tento rok nechce zasadnúť. Kúrenie v liahni aj odchovni si vyžaduje nejakú elektrinu, ale tú si tiež vyrábame sami a aj tento rok chystám malé rozšírenie našej solárnej elektrárne.
Pšenicu mám možnosť získať pravú nefalšovanú slovenskú od dvoch gazdov, pričom jeden je tak blízko, že si po vrecia chodím fúrikom, samozrejme elektrickým. Hoci aj jej cena môže byť vyššia, aspoň podporím lokálnu produkciu. Okrem toho dokončujeme opravu oplotenia nového veľkého výbehu pre hydinu, takže naše sliepky nebudú odkázané len na kupovanú pšenicu.
Dostatok vajec umožňuje nie len konzumovať ich varené na tvrdo, ako omeletu či praženicu, ale aj do leča či iných jedál. A chutia aj psíkovi, čo zase umožní znížiť náklady na kupované granule. Dostatok kostí a menej kvalitných kúskov mäsa zo sliepok poslúži rovnako. A prípadný nadbytok hydinového mäsa či vajec je vždy možné so susedmi vymeniť za to, čo chovajú či pestujú oni. Najmä keď vieme, kto tu je schopný produkovať potraviny bez chémie.
Podobné články:
Komentáre