S touto otázkou prišiel sused za svojou manželkou o pol ôsmej večer, čo koncom mája je príjemný čas, lebo už nie je horúco na robotu a ešte je dosť svetla. Aj ja som sa ešte venoval jahodovisku, aby som ho očistil od ochranného pýru pred dozrievaním plodov. Teda som nemal možnosť nepočuť, čo pán vesmíru a príslušných sliepok hovoril svojej žene. A čo ona jemu.
Medzitým hlásil, ako ten somár prehral v tajbrejku a na rozčúlenie z europoslankyne, zdržanej sa hlasovania z obeda už zrejme zabudol. Jeho pani, s motykou v ruke, mu potichu hovorila, že jej matka toto nikdy nerobila. Lebo okopávanie zemiakov mal u nich na starosti vždy otec. Na čo sa pán rodiny a priľahlého Vesmíru urazil, len on je predsa po úspešnej operácii a nemôže okopávať. Škoda reči, – zakončil svoj vstup a opäť sa vrátil do domu s klimatizáciou.
Mám síce plotovú slepotu, ergo nepozerám sa cez plot, čo títo dvaja inžinieri z Nitry stvárajú, ale plotovou hluchotou netrpím, takže si občas užijem. A vždy v duchu zalamujem rukami a hovorím si, že tomuto tu moji rodičia (z daní) platili vysoké školy.
Ja sa rozhovoru s touto pani vyhýbam, lebo naše regeneratívne hospodárenie na dvojnásobnom pozemku s minimálnou spotrebou vody nie je kompatibilné s ich príručkovo-inžinierskym prístupom masívnej dodávky nie len vody a energie, ale aj postrekov a hnojív. No občas sa nedá. Pani si ma všimla a pýta sa, kto u nás okopáva zemiaky.
Nikto, odpovedám. My ani zemiaky neokopávame.
A pestujete zemiaky? pokračuje otázka.
Už niekoľko rokov áno. Vlani sme dopestovali asi pätnásť kilo, toho roku sme zasadili viac.
A urodia sa vám aj bez okopávania? Neverí mojím slovám. Čo ma prekvapuje, lebo mne síce veriť nemusí, ale plot medzi nami nie je vysoký, vidíme na seba a vidíme si aj do záhrad, keď chceme, takže si môžu pozrieť, ako pestujeme my a aké máme výsledky a úrodu. Pochopiteľne, ak majú tie svoje odborné klapky na očiach a pestujú tak, ako pred päťdesiatimi rokmi u nich na lazoch, tak sa nemôžem čudovať, že nerozumejú tomu, čo robíme my a preto to vlastne ani nevidia, lebo to nepasuje do ich prizmy videnia sveta a záhrady.
Ja musím okopávať – smutne konštatuje pani a ja neviem či preto, že si myslí, že bez okopávania zemiaky neporastú alebo preto, že jej je to jedno, ale manžel ju núti.
Keď vás to baví, zakončujem mojím obľúbeným bonmotom.
Nebaví, nechce ukončiť rozhovor. A ako teda pestujete zemiaky vy?
Vari to nevidíte? Vo vedrách, ukazujem na jedno stanovište desiatky vedier, ktoré sú tam už tretí rok s rôznou zeleninou, vrátane zemiakov. Ale aj v sene.
Viackrát som si všimol, že pani veľmi záhrade nerozumie a rastliny nepozná, ale spoznať zemiakovú vňať by predsa nemal byť problém, keď rovnakú majú aj u seba a majú ju aj ďalší susedia. Namiesto ďalšej odpovede si len vzdychla a ja som tentoraz rozhovor rázne ukončil a odišiel si po svojom:
Môžete chcieť zemiaky pestovať alebo môžete ich chcieť dopestovať. Záleží od vás, čo je vaším cieľom.
Neviem, či to inžinierka na dôchodku s motykou v ruke pochopila alebo zase nie. Ale ten drobný rozdiel v oboch výrazoch má veľký dopad na výsledok. Pretože ak si niekto dá cieľ pestovať čokoľvek, nie iba zemiaky, tak mu nie je možné nič vyčítať v jeho postupe a metódach, ktoré využije, pretože jeho cieľom je pestovať, bez ohľadu na výsledok. Chce si to vyskúšať, chce si niečo overiť, chce tým tráviť čas, ako iný napríklad na rybách alebo zbieraním motýľov.
A pri riešení akýchkoľvek problémov nie sme tí správni ľudia, ktorých by ste sa mali pýtať na radu. My totiž chceme vypestovať zemiaky, teda pracujeme maximálne efektívne. Pretože toho máme naozaj veľa. Jednak pozemkov, jednak úloh, ktoré chceme pri budovaní nášho gazdovstva zvládnuť. A okrem starých skrípt z doby pred „potopou“ máme k dispozícii, ako každý kto má internet, aj množstvo ďalších informácií. Nie len o postupoch pestovania čohokoľvek. Stále sa objavujú nové a detailnejšie informácie o pôde, jej zložení a fungovaní, o vplyvoch umelých hnojív či glyfosátov, ale aj uhlíka či baktérií a húb. A pri aplikácií týchto znalostí záhradkár dostáva viacej kvalitnejšej úrody pri menších materiálových vstupoch a dopestuje úrodu aj v podmienkach dlhotrvajúceho sucha.
Ak sa však niekto pustí do pestovania zemiakov metódami, ktoré tu panovali pred päťdesiatimi rokmi mysliac si, že dosiahne rovnakú úrodu, potom sa naozaj pýtam, načo sme mu platili ten diplom? Veď riadenie, čohokoľvek, aj rastu zemiakov, je korekcia odchýlok. A aby som spoznal odchýlku, musím mať stanovený plán a ciele. A musím mať „zmáknuté“ aktuálne podmienky a nim prispôsobiť svoje kroky. Robiť viac, keď sa nedarí, nie je spôsob, ako dosiahnuť úspech.
Podobné články:
Komentáre