Nestačíme dodávať lienky do susedných záhrad

Na jar v záhradách všetko ožíva a týka sa to žiaľ aj hmyzu, ten škodlivý nevynímajúc. Pozorný čitateľ z predchádzajúcej vety pochopil, že sa rozvíja aj užitočný hmyz, teda opeľovače a tiež predátory škodlivého hmyzu, o čom bude tento článok. Lebo veľa ľudí si to neuvedomuje alebo hmyz takto nerozlišuje. A likviduje všetko.

Keď sa na našich rastlinách objavili na jar vošky, spozorneli sme. Sú rastliny, ktoré majú radšej, a teda podľa nich viete, že už „to“ začalo. U nás túto úlohu plnia vŕby prútikárske, ktorých primárnou úlohou je odvodňovať pozemok na jeho okraji, sekundárnou poskytovať materiál na záhradné oplotky a terciálnou poskytovať po zoštiepkovaní živiny pre kompost.

Takže najprv sa objavili vošky, nie len na vŕbach, ale aj na ovocných stromoch a samozrejme srdce záhradkára posmutnie, keď vidí tú záľahu cicavých škodcov, ako ruinujú mladé výhonky a prichádzame o budúcu úrodu. Aspoň to tak vyzerá na prvý pohľad. Ale je potrebné nespanikáriť, vydržať a pamätať si, že kde ide problém, ide za ním riešenie. Na fotke tie dve červené s bodkami… Takže my po žiadnom chemickom postreku, ktorý likviduje hmyz na stromoch, nesiahame, obrníme sa už spomínanou trpezlivosťou a každý deň sledujeme, ako sa situácia vyvíja. Každý deň lepšie a lepšie v náš prospech. Lebo postrek by zahubil všetok hmyz bez rozdielu, aj ten škodlivý aj ten užitočný. Ako u susedov.

Likvidácia hmyzu bez rozdielu by nemusela byť až taký problém, keby… Keby rýchlosť obnovy škodcov a predátorov bola vyvážená. Lenže škodcovia sa množia rýchlejšie, ako ich požierači. Je to analógia veľkých zvierat v prírode. Bylinožravcov je veľa (srnčia zver, daniele, jelene) ale medveďov a vlkov či líšok na nich je pomenej. Lenže vysvetľujte to vysokoškolsky vzdelanému „ochrancovi“ zvierat. Takže likvidáciou vošiek chemickým postrekom zlikvidujete aktuálne živé jedince. Tak ako aj aktuálne živé jedince lienok, ich likvidátorov.

A do dvoch týždňov tu máte ďalšiu inváziu vošiek, ale tentoraz nie je sprevádzaná lienkami, takže vošky majú raj. A záhradkár hlavu v smútku a postrekovač na chrbte. A takto to ide až do konca sezóny…

U nás sa do pár dní lienky rozmnožia a ich pažravé larvy zlikvidujú vošky do jednej, aby sa konáriky mohli obnoviť a mať nové prírastky.

A lienky sa sťahujú preč, na stromy, kde ešte majú čo žrať. Lenže čo z toho, keď tu ich zlikviduje „uvedomelý poľnohospodársky inžinier“ so slovami: „Čo sa dá robiť, musím to postriekať.“ A tak zahynú vošky aj lienky, ale len na týždeň, lebo potom zase zhrozený zistí, že má opäť vošky na stromoch a „musí“ to postriekať. Zlikviduje vošky aj lienky, ktoré sa ani nestihli pustiť do práce. A tak stále dokola.

A my nestačíme dodávať lienky do susedných záhrad, lebo ich tam debil zakaždým zlikviduje.