Taká zima dávno nebola – často počujem z okolia. Mám výhodu, píšem blog. A tak viem, že najmenej v roku 2017 bola aj taká zima aj taký sneh. Lebo som vtedy staval v mraze a snehu nový plot proti srnám, ktoré k nám skákali od suseda. A tiež v 2003, lebo to máme osobné výročie 😉
Takže keď minulý december a potom začiatkom januára napadlo spolu do 30 cm snehu, len som si povedal, že sa všetko vracia do normálu. Lebo aj ako deti sme mali snehu po kolená (detské) a pri sánkovaní nám mrzli nie len ruky, ale aj uši, keď sa čiapka vyhrnula. A tiež v 1986 bol mráz okolo -20°C v noci, to si zase pamätám, že mi pri jednom nočnom výjazde roztrhlo v studenom služobnom fotoaparáte kinofilm a bol som po náročnej akcii bez dokumentácie.
Túto zimu som nič z toho neriešil, zato ma zaujímalo, ako znášajú bohatú snehovú nádielku naše ihličnaté stromy, zasadené pred pár rokmi na konci záhrady. Vyšiel som teda s naším psíkom hore, lebo sa tam rád prechádza a má dobrý výhľad na všetky strany.
Stromčeky boli dobre zasnežené a ich vetvy sa pod tou ťarchou skláňali k zemi. Ešte že to niesli len jeden deň, lebo snežiť prestalo okolo polnoci. Krátkou paličkou som postriasal sneh z konárov, ktoré sa hneď vystierali a potom som spod snehu uvoľnil aj tie úplne spodné, prirazené k zemi. Medzitým pomedzi stromy pobehoval náš psík a ovoniaval všetko a pri tom striasal sneh zo stromov, ku ktorým som sa ešte nedostal.
Stromčeky odľahčené od váhy čerstvého snehu opäť nadobudli svoj svieži tvar a my sme sa už nemuseli báť, že sa ich konáre pod tou váhou náhodou zlomia.
Podobné články:
Komentáre