Poznáte ten pocit. Niečo na vás lezie, necítite sa vo svojej koži. Najradšej by ste zaliezli pod perinu. Nič sa vám nedarí, na nič nemáte energiu, varíte si čaje a hľadáte nejakú tabletku. Otvoríte radiátor o trochu viac, nech je vám teplejšie, ležíte na gauči po dekou a ani čítať sa vám nechce. Viete, že nasledujúcich pár dní bude ťažkých. Nádcha, prechladnutie, respiračné choroby či moderne nazývané „chrípke podobné ochorenie“ je tu. Úplnou náhodou som objavil skvelý spôsob liečenia, tretí deň som fit ako rybička!
Presne takto som sa cítil. Tušil som, že mám mierne zvýšenú teplotu, že som unavený, ale sľúbil som priateľke, že pôjdeme popoludní do záhrady. Tak som sa po obede prezliekol do pracovného. Funkčnú bielizeň som prikryl hrubými montérkam a použil som hrubý kabát, vhodný do dažďa aj do vetra, s funkčnou úpravou. Potiť sa môžem a mokrý nebudem. Prekonal som sa a nasilu som do záhrady išiel. V termoske, ako vždy, liter horúceho bylinkového čaju pre oboch.
Celé tri hodiny sme strávili v záhrade pri jej úprave a príprave na zimu. Už ani neviem, čo všetko sme robili, len viem, že som celé tri hodiny stále chodil a niečo nosil. Občas sme sa posadili, vypili šálku čaju a pokračovali v práci, ktorá je pre nás zábavou.
Za celý čas som si neuvedomil, že mám byť chorý. Že mám mať plný nos, že sa mi má ťažko dýchať, že mám byť unavený a nemá sa mi chcieť ani pohnúť. Že mi má byť zima. Nič z toho som nepociťoval. A ani po príchode domov som nemal pocit, že mi je zle a že na mňa lezie ťažká mužská choroba, soplíky.
Na druhý deň dopoludnia som sa zas necítil najlepšie. No ale zase som priateľku nechcel sklamať, takže popoludní sme opäť šli do záhrady. Teplo oblečený, vždy v pohybe, som nenápadne strávil celý zvyšok dňa v záhrade. Zohrievaný len vlastným telom zvnútra a občas som doplnil tekutiny bylinkovým čajom. Vôbec mi to neprišlo, že vonku je nejakých osem stupňov Celzia. Aj po návrate domov som sa stále cítil celkom dobre.
Neliečená nádcha trvá týždeň a liečená sedem dní. Tento starý vtip starých doktorov mi prišiel na um tretí deň. Pretože som sa mal cítiť zle, unavený, slabý a bez chuti do čohokoľvek. Lenže nič z toho sa nedostavilo. Cítil som sa fit, plný energie, zdravý ako rybička. Samozrejme, že sme šli popoludní do záhrady a pri tom chladnom jesennom počasí sme tam strávili prácou čas až do zotmenia. A ani ten ďalší deň som sa necítil chorý. Ani doma v paneláku ani vonku v záhrade. Pobyt na čerstvom vzduchu, v teplom oblečení a pri práci pomalým tempom som vyzdravel. Bez jedinej tabletky, bez jedinej injekcie.
Normálne by som zostal ležať v posteli, pil čaj, potil sa, so slivovicou, nie s tabletami, a o takých päť dní by sme mohli kompletne prať posteľné obliečky. Aspoň tak to bývalo niekoľkokrát do roka, na jar alebo na jeseň, keď som neopatrne prechladol.
Keď o nejaký čas som zase mal pocit „niečo na mňa lezie“, už som sa do záhrady tešil. Vedel som, že musím s tým blbým pocitom slabosti vydržať, kým skonči pracovná doba a ja sa budem môcť prezliecť do pracovného a vyraziť do záhrady na dedine za mestom. Pohyb vonku, zahrievanie tela z vnútra a jeho ochrana zvonka spolu s pravidelným dýchaním urobili svoje. Uzdravili ma. A rýchlejšie, ako polihovanie v posteli, popíjanie čajíkov či nebodaj pojedanie tabliet.
V minulosti som mal časté problémy s dýchacími cestami. Často som na to marodil a v podstate som neznášal jar ani jeseň pre toľko zabitých dní v posteli. Ako sa ukázalo, mohlo za to mesto a panelák. Časté, no pre naše telo neprirodzené miesto. A aj keď v panelákovom prostredí „ochoriem“, v prírode zase vyzdraviem.
Tento článok by som si nedovolil napísať na základe jedinej skúsenosti. Ukázalo sa, že dlhší pobyt v prírode, spojený s pohybom a pravidelným dýchaním nie len otužuje telo, ale dokáže ho aj ozdraviť z ľahších stavov nazývaných prechladnutie.
Komentáre