Dostal som túto otázku v jednej internetovej diskusii. Prečo náš trištvrtekilový kváskový chlieb pečený doma vydrží tak dlho, prečo ho nezjeme na posedenie, ako každý iný čerstvý chlieb kúpený v obchode? Bolo mi jasné, že ten človek, čo tú otázku položil, nikdy poriadny chlieb nejedol. Inak by sa takto opýtať nemohol. A spomenul som si na roky minulé, kedy som bol schopný naozaj zjesť spústu mäkkého, nadýchaného a chutného chleba. Prečo mi teraz stačia dva plátky kváskového chleba?
Otázka nemá jednoduchú odpoveď, ale na dve časti by som ju rozdeliť vedel. Pozrime sa na to ako bežný človek, odkázaný na potraviny z obchodov. Keď si kúpite chlieb, je jedno či rozpekaný z mrazených polotovarov alebo naozaj čerstvo upečený, tak vždy dostanete peceň chleba z pšeničnej múky (no dobre, sem tam primiešajú zanedbateľné množstvo aj inej, aby ho ho mohli podľa nej nazvať) a kvasníc, ktoré pre svoj život potrebujú cukor. A veľa ľudí považuje cukor za návykovú látku. Dokonca ho nájdete aj v slanine. A cukor chutí, to vieme už od detstva. Takže jeme, jeme, jeme… až máme žalúdok rozožratý.
Všimli ste si niekedy, koľko sladkých múčnych škrobových jedál a keksov, sladkostí dokážete zjesť na posedenie? Kedy vám telo povie, že už dosť? A teraz si jeden večer sadnite k televízoru s rovnakým množstvom klobásy, tlačenky, huriek alebo pečenej kačky a skúste rovnaké množstvo tiež zjesť naraz. Veľmi skoro ucítite v krku záslepku, ktorá vám jednoducho ďalej nepustí už ani sústo. Jednoducho sacharidov zjete oveľa viac, ako bielkovín či tukov.
A presne rovnako to funguje aj keď jete kváskový chlieb. Neobsahuje cukor, obsahuje menej vzduchu ako priemyselný pšeničný chlieb s prídavkom lepku (aby lepšie držal bubliny pokope), lepok je kváskom štiepený na kratšie bielkovinové reťazce. Krajec je hutnejší, menší. Na pohľad je rovnako ťažký krajec chleba z kvásku ani nie polovičný, ako krajec odkrojený z kupovaného chleba. Na pohľad dostanete do žalúdka menšiu dávku, ale celé je to inak.
Na objem zjete menej, ale len menej vzduchu, menej cukru, menej lepku. Na hmotnosť zjete dostatok vlákniny aj bielkovín, ale menej si naťahujete žalúdok. Menšia dávka vás zasýti viac a na dlhšiu dobu, pretože kváskový chlieb má nižší glykemický index, ako pšeničný z kvasníc. Telu to stačí, nemusíte sa prežierať nevýživnou potravou. Pravda, celé to má jeden podstatný háčik.
Potom nekupujete každý deň nový peceň chleba, spôsobujete riziko nezamestnanosti predavačov aj pekárov. Šetríte si peniaze aj zdravie, lebo sa telo nemusí vysporiadavať s „pomocnými látkami“, ktoré sa do pečivárenských výrobkov pridávajú v rámci „vylepšenia“ cesta.
Ľudia sa boja piecť si svoj kváskový chlieb doma, lebo si myslia, že ho budú musieť piecť každý deň, zvyknutí že každý deň zjedia celý bochník priemyselného chleba. Boja sa, že si budú musieť kúpiť pekárničku a pravidelne kupovať zmesi na pečenie chleba. Zabudli, že sa chlieb pečie z múky a vody a v elektrickej alebo plynovej rúre, namiesto starej pece.
Ďalšie články na tému „kváskový chlieb“:
Podobné články:
Komentáre