Konečne sa nám oteplilo. Pohyb nastal aj v našej záhradkárskej osade. Ešte nedávno prázdne parkovisko je odrazu plné áut. Každý sa ponáhľa s poslednou úpravou pôdy a sadením. No kosačky ešte nepočuť. A nebolo počuť ani tú moju. Napriek tomu môj trávnik dnes dostal prvý jarný zostrih.
Ešte pred nedávnom som svoju záhradu kosila štyri, niekedy päť krát do roka. Pre benzínový vyžínač nebola ani vyššia tráva žiadny problém. No keď sa mi objavili bolesti chrbtice, strmé pohyby pri štartovaní, ale aj výkyvy do strán pri kosení, som musela čo najviac obmedziť. Ako však sama žena udrží záhradu napriek tomu upravenú?
Keďže elektrinu v záhrade nemám, ani elektrická kosačka neprichádzala do úvahy. Vyriešila som to minulý rok. Objednala som si ručnú vretenovú kosačku. Možno si poviete, že práca s ňou musí byť namáhavá, no opak je pravdou. Ak si trávu nenecháte narásť príliš, kosíte síce častejšie, ale samotné kosenie ide ľahko a pomerne rýchlo. No a ak máte záhradku v miernom svahu ako ja, z kopca to nie je o nič ťažšie, ako keď tlačíte detský kočík. A, samozrejme, na bandasku s benzínom môžete pokojne zabudnúť.
Na dnes som si kosenie vôbec neplánovala. Pôvodne som len chcela vysadiť zopár nových skalničiek. No keď som sa zahľadela na môj trávnik, či vlastne to, čo z neho po zime ostalo, nedalo mi to. Vybrala som teda ručnú kosačku a za hodinu bolo hotovo. Nádhera.
Milujem ten pocit, keď si niečo naplánujem, aj to urobím, no stihnem ešte čosi naviac. A dnes sa mi toho podarilo zvládnuť naozaj dosť. Okrem sadenia skalničiek a kosenia trávnika som stihla ešte aj rozvešať biele lepové doštičky do korún mojich sliviek. Bolo práve načase. Veď už o niekoľko dní budú kvitnúť a muchy piliarky treba prilákať oveľa skôr, aby potom nenapadli malé plodíky. Lebo slivky s červíkmi nie sú zas až takou pochúťkou.
Podobné články:
Komentáre