Prečo má krava prednosť

Pamätám si z jedného starého rozhlasového cestovateľského magazínu otázku cestovateľa reportérovi: „Viete, prečo má v Indii krava prednosť pred autom? Pretože krava je hlúpa, a nevie, že by ju auto zabilo.“ Môže nám to pripadať ako vtip, ale je to jednoduchá múdrosť a funguje aj na Slovensku, hoci sa netýka iba kráv.

Hlupák sa nad úvodnými vetami zasmeje, múdry človek sa zamyslí a uzná, že na tom niečo je. Podotýkam, že som nič nenapísal o inžinieroch a nevzdelancoch, píšem o jednoduchých ľudských vlastnostiach: múdrosť a hlúposť. Lebo vzdelanie nie je múdrosť, hoci paradoxne si veľa vzdelaných o sebe myslí, že sú múdri a nájdu sa medzi nimi aj takí, ktorí to o sebe rozhlasujú. Aj dnes, ako to rozhlasovali pred tridsiatimi rokmi. Sebestrední narcisi. Lebo keby boli naozaj múdri, nie len odborne vzdelaní, tak by si to nikdy nedovolili. Nie z vrodenej alebo naučenej slušnosti, ale preto, že by už vtedy aj dnes vedeli, že nemusia byť dosť múdri a stále sa môžu, a majú, čo učiť. No ale to je tak. Múdry človek stále pochybuje, len hlupák je neomylne presvedčený.

Stačí „sedliacky rozum“, bez ohľadu na počet rokov odsedených na školách, aby rozumný človek pochopil, že zvieratá, či už divé, ale najmä tie na gazdovskom dvore, neoplývajú inteligenciou tak, ako ľudia a teda nemôžeme od nich očakávať chápanie našich myšlienok, krokov a činov a nemôžeme od nich očakávať postupné vzdelávanie sa, učenie, v takej forme, ako ho my poznáme, že teda v určitých oblastiach získavame vedomosti a neskôr ich používame.

Zvieratá sa riadia vrodenými inštinktami. Keby sme zostali v rovine „vzdelaných technikov“, bez nároku na hodnotenie ich ne/múdrosti, tak by sme mohli povedať, že zviera je jednoúčelový automat, počítač, vybavený jednoduchým operačným systémom (ktorý zabezpečuje jeho základné životné funkcie: kŕmenie, vyprázdňovanie, rozmnožovanie) a jednoduchou inštrukčnou sadou povelov. Teda sú naprogramované, aby na určité podnety reagovali konkrétnym spôsobom. Keď sliepka zbadá na zemi mravca, zobne si, zožerie ho. Keď zbadá malú myš a je dosť rýchla, ďobne ju a potom zožerie. Nebude sa s ňou hrať, nieje na to naprogramovaná. Je naprogramovaná do všetkého ďobnúť a ochutnať, či je to jedlé. A ak je, stačí jej trikrát si to overiť a potom už bez zdržiavania aktivuje v skrátenom režime svoju inštrukciu: mravec-ďobanec, myš-ďobanec.

Podobne kačica indický bežec. Nemá záujem vyštipovať šťavnaté kúsky zeleniny, ako hus (ktorá je vybavená takouto inštrukčnou sadou), zato sa bezhlavo vrhá na každého slizniaka, ktorého v záhrade vidí. Prečo? Jednoducho má svoju inštrukčnú sadu mäsožravca a nejaké vegetariánske huncútstva ju nezaujímajú. Jednoducho hus aj indický bežec sú takto odlišne naprogramovaní.

Pre poriadok musím uviesť, že niektoré živočíchy, vrátane sliepok či husí, sa dajú na gazdovstve ešte „doprogramovať“. K inštinktom sa pridajú reflexy. Teda naučené reakcie na konkrétne podnety. Ak sliepka vidí gazdu, človeka, má svoju výšku, veľkosť, hlas a v ruke stále tú istú misku s dobrým krmivom, a zvolá „Na, pi pi pi“, tak si najneskôr na tretí raz zvykne, že kombinácia tejto postavy a misky, a zvuku znamená skvelé sústa a uteká, čo jej nohy stačia, ku gazdovi. Samozrejme, že obsah misky musí byť vysypaný do krmítka lebo na zem alebo miska položená na zem. Sliepka je dokonca taká „inteligentná“ – teda má kapacitu voľnej pamäte na zapísanie reflexu s rozhodovacím blokom v rámci inštrukcie, že rozozná tvar, farbu a veľkosť misky a spojí si túto informáciu s rôznymi druhmi krmiva a podľa toho aj prispôsobí rýchlosť behu za potravou (voľba typu: oplatí sa/neoplatí sa). Ovšem chcieť po nej, aby zvládla diferenciálne rovnice a etický kódex typu „túto zeleninu nechám gazdovi, nemá rád, keď ju ozobem“ môže len skutočný chovateľ-inteligent 😮

A podobne je to aj s mačkami a psami. Od narodenia im bol v ROM napálený základný softvér -inštinkty, ale keďže majú väčšiu kapacitu RAM, sú schopné sa naučiť aj ďalšie reflexy, podmienené konania.

Typický Pavlovov reflex: zazvonil zvonček = zbiehajú sa slinky, bude dobré žrádlo. Alebo: Písknutie = okamžitý štart a beh ku gazdovi, bude piškóta. Pre gazdu je to povel na privolanie psíka, pre psíka je to pokyn, že si má okamžite dať dobrotu. A pre ňu urobí prakticky čokoľvek, aj ploty preskočí, len aby bol ihneď u gazdu (a piškóty).

A teraz by mohol láskavý čitateľ zvážiť, koľko vysokých škôl treba na to, aby človek pochopil takéto jednoduché princípy správania sa zvierat a správania sa k nim?

Keď sliepky už celý mesiac „utekajú“ z výbehu, je treba zlostiť sa na sliepky, že zase ušli a zase im nadávať do svíň, čo rozhrabali záhony a ozobali hrozno? Veď ony šli len podľa svojho operačného programu a jednoduchej inštrukčnej sady. A kričať na ne „pi pi pi“ a hnať ich pred sebou? Veď tento signál sa zaužíval na prinášanie krmiva, poťažne na privolanie sliepok ku sebe, nie ich odháňanie. A keď budete tento slovný povel používať raz na zahnanie a raz na privolanie, čo si chúďa sliepka má pomyslieť? Má sa tešiť alebo sa má strachovať? A nebolo by lepšie konečne ten „geniálny“ plot vyhodiť a urobiť alebo kúpiť poriadny, teda taký, ktorý je určený pre výbeh sliepok a z ktorého nikomu neutekajú, lebo sa očakáva inteligencia od gazdu, nie od nosníc?

Je to podobné, ako jeden vraj hlúpy pes. Nikdy neposlúcha, vždy len šteká. Ale za desať rokov ten pes nepočul nijaký povel, nedostal žiadny výcvik reflexov (a odmeny), len zakaždým počuje svoje meno. Ale okrem toho nič. Odkiaľ má to chúďa vedieť, čo po ňom gazdovia chcú?

Priemerne zdatný čitateľ už určite má jasno, či hlúpa je sliepka, pes alebo gazda.