Keď sa rozprávame o našej permakultúrnej záhrade a inom spôsobe starostlivosti o pôdu a pestovaní na nej, najčastejšie narážame na „problém“ nemožnosti zmeny starého spôsobu na nový. A dohady o tom, či to urobiť na jar, alebo radšej na jeseň, či teda ešte porýľovať alebo poorať, alebo to nechať tak, ale ako sa potom bude siať a podobné, pre mňa, kváziproblémy. Pritom riešenie je jednoduché.
Opäť musím pripomenúť moje obľúbené, že „Čokoľvek si dokážete predstaviť, dokážete uskutočniť“. A z toho vyplýva, že ak si niečo predstaviť neviete, tak to jednoducho nedosiahnete. A šlus. Teda či ste hlava otvorená alebo zadubená. Či ste schopný vnímať alebo idete v zabehaných koľajách. Pretože inšpirácií je habadej, stačí len hľadať a vnímať.
Nemusíte riešiť zásadný problém, ako „prekopať“ celú záhradu naraz a zahodiť všetko doterajšie. Vrátane skúseností. Nikto nechce prísť o celú budúcu úrodu naraz. Nikto nechce riskovať, že nebude mať úrodu, lebo niečo v novom systéme nezvládol alebo pokazil.
Ak vás zaujíma permakultúrny, regeneratívny, prírodný spôsob pestovania a starostlivosti o pôdu, začnite v malom. Vyčleňte si povedzme desatinu pestovateľskej plochy, najlepšie izolovanej od súčasných záhonov, a vyskúšajte si nový spôsob pestovania, pričom na zvyšku plochy môže aplikovať váš doterajší. Tým si zaistíte dostatok istej úrody a súčasne budete mať možnosť porovnať, ako sa vám pracuje na starom aj na novom záhone. Aká je potreba práce aj energie a aké sú výnosy.
Ak sa vám nový spôsob zapáči alebo ukáže ako perspektívny a nebodaj efektívnejší 😉 , môžete ďalší rok pridať ďalších desať percent plochy. Alebo sa tiež na všetko vykašľať a vrátiť sa k pôvodnému spôsobu, ak budete mať dosť síl a peňazí na palivo, postreky, hnojivá a lieky.
Sami sa rozhodnete, čo je pre vás lepšie, ktorá metóda pestovania zeleniny je vám bližšia.
Podobné články:
Komentáre