Keď sme si pred časom na farmárskom trhu v moravskom meste Břeclav kúpili kváskový chlieb, pravdu povediac, nebola som si vôbec istá, či je naozaj z kvásku. Vyzeral a chutil podobne ako obyčajný tmavý chlieb z droždím, upečený v pekárni. Klasický oválny bochník. Nadýchaný, ľahký. S mäkkým stredom a chrumkavou kôrkou. Po skoro dvoch rokoch viem, že nás neklamali. Dokonca sa mi podarilo upiecť už takýto chlieb aj doma. Pokračovať v čítaní »
Často sa ma ľudia pýtajú, či sa dá pomocou kváskového chleba aj schudnúť. Obávam sa, že s kváskovým chlebom je to ako so všetkým ostatným. Ak toho zjete priveľa a nehýbete sa, určite neschudnete. Napriek tomu kváskový chlieb, zvlášť ak je upečený doma a z celozrnnej múky, môže byť pri chudnutí veľkou pomocou. Pokračovať v čítaní »
Keď sa povie „kváskový chlieb“, väčšina ľudí si predstaví klasický chlieb z pekárne. Tí, ktorí sa trochu viac vyznajú, už vedia, že ide o chlieb celkom iný. Že na jeho kysnutie sa používa miesto droždia prírodný kvások. A ten sa vyrába z múky a vody. Múkou sa však najčastejšie myslí múka obilná. Ražná, pšeničné či špaldová. Čo však majú robiť ľudia, ktorí neznášajú lepok, prítomný takmer vo všetkých obilninách? Môžu si dopriať kváskový chlieb aj oni? Pokračovať v čítaní »
Chlieb je náš každodenný pokrm. Podľa niektorých odborníkov ho treba zjesť až dva krajce denne. Podľa iných by sme to s ním nemali až tak preháňať. Stačí pár kúskov do týždňa. Otázkou je, či ten chlieb, ktorý si kupujeme v obchode, je naozaj tým božím darom, ktorý nášmu telu prospieva. Či je v ňom všetko, čo v ňom byť má a hlavne, či nie je v ňom to, čo v ňom byť nemá. Pokračovať v čítaní »
Na nápad upiecť si poctivé domáce koláčiky som prišla vo chvíli, keď som minule vošla do novootvorenej pekárne v našom meste. Na prvý pohľad úžasný výber. Na druhý úžasná jednotvárnosť. Všetko na jedno kopyto. Buď presladené alebo mastné. Alebo oboje dokopy. Pokračovať v čítaní »
Kúpiť dnes v obchode naozaj kvalitný chlieb nie je vôbec jednoduché. Pritom výber sa zdá byť široký dosť. Od klasického bieleho cez tmavší a ešte tmavší až po úplne tmavý. Zaujímavo vyzerajú aj takzvané celozrnné či viaczrnné chlebíky. Keď si však prečítate zloženie, zistíte, že celozrnnej múky je v chlebíku minimum. Často vôbec žiadna. Zato vylepšujúcich prísad neúrekom. Nehovoriac o tom, že čerstvý chlieb a pečivo sa za čerstvé len vydávajú. V skutočnosti sú vyrobené zo zmrazeného polotovaru a v obchode len dopečené. Ak nechcete zakaždým pátrať po tom, či váš chlieb je naozaj čerstvý, kto a kedy ho upiekol a aké suroviny do neho použil, vyriešte to inak. Upečte si svoj vlastný chlieb sami. Stačí vám k tomu malá domáca pekáreň. Pokračovať v čítaní »
Po byte mi práve rozvoniava čerstvo upečený chlebík a tak mi napadlo, že by vás možno zaujímalo, podľa akého rozpisu pečiem chlieb ja. Pokračovať v čítaní »
Kvások máme nakysnutý a pre budúce pečenie časť oddelenú.
K ostatnému kvásku pridáme múku podľa uváženia, nemusí byť ani celozrnná, aj keď tá je najlepšia, soľ, prípadne rascu či iné korenie, rôzne semienka podľa chuti. S teplou vodou vypracujeme cesto. Najskôr vareškou, potom šľahačom s hákmi dohladka. Pokračovať v čítaní »
Kvások bol odjakživa taký domáci poklad. Stačilo k nemu pridať múku, vodu, trochu soli a rasce a mohol sa upiecť chlieb, základ dennej obživy. Keď sa dievča vydalo a odišlo z domu, kvások jej mama pribalila ako súčasť výbavy. Taká to bola vzácnosť.