Koncom roka 2023 odišlo do výhodného predčasného dôchodku desaťkrát viac ľudí, ako bývalo zvykom. Na jednej strane uvolnili pracovné miesta mladším, ale na druhej strane mnohé oblasti priemyslu hlásia výrazný úbytok skúsených pracovníkov a z toho vyplývajúce možné problémy. Jedným z nich je aj to, že chýbajú pekári, ktorí vedia piecť chlieb. A menej je aj vodičov dodávok. Takže nebude mať kto chlieb piecť a ešte aj ten napečený nebude mať kto doviesť do obchodov.
Problém? Príležitosť? Závisí od uhla pohľadu. Postaviť novú pekáreň nie je jednoduché, moderná pec na chlieb vraj stojí niekoľko sto tisíc eur. A prečo sa na všetko musíme pozerať len vo veľkom? Prečo musíme vždy rozmýšľať len v intenciách toho, ako na všetkom len zarobiť?
Dnes sú 750 gramové chleby také veľké, ako boli pred štyridsiatimi rokmi dvojkilové. Objem rovnaký, hmotnosť tretinová. Prečo? Nuž tá snaha zarobiť. Nehovoriac o prebytku škrobových jedál nie len v reštauráciách a závodných jedálňach, ale aj všelijakých rýchlych občerstveniach. Rýchlo sa najete, rýchlo z nich vyhladnete. A znova si musíte kúpiť jedlo. Čo ste sa s koňom zrazili?
Aj nedávno som porovnával domáci kváskový chlieb s tým kupovaným. Museli sme ho kúpiť na dovolenke, lebo po dvoch týždňoch sme zjedli ten náš. A ľudia sa potom čudujú, že zjedia veľa chleba a veľa zaň zaplatia. Zjedia veľa vzduchu a veľa lepku, ktorý navyše nie je jednoducho stráviteľný. Keby sa stále vyrábal poctivý chlieb z poctivých surovín, zjedla by sa ho polovica, polovica by sa ho musela vyrobiť a nebolo by treba toľko pekární, pecí, plynu a elektriny ani pekárov. Lenže na čom by potom tí ľudia tak zarábali?
Návrat ku koreňom
Zrejme nastal čas vrátiť sa k osvedčeným postupom. A prevziať zodpovednosť za seba a svoju rodinu do vlastných rúk. Začať si svoj chlieb piecť doma. Nebudeme odkázaní na to, či nám pekári láskavo upečú chlieb, či ho bude mať kto doviezť do predajne ani na to, či ho medzitým nevypredali. A ani na to, akú cenu si zase preň vymysleli. Pšeničnú a ražnú múku vieme dnes kúpiť nie len v kilových sáčkoch v rovnako drahých obchodoch. Kto chce kváskový chlieb, založí si kvások, kto dáva prednosť kvasnicovému, kúpi si kvasnice.
Panelákový človek bude zrejme odkázaný na plynový alebo elektrický sporák s rúrou, ale ľudia v rodinných domoch stále majú klasické sporáky na drevo. Takže jedným vrzom upečú chlieb, uvaria obed aj vykúria dom. Nakoniec to celé môže vyjsť lacnejšie. A poctivý domáci chlieb, bez všelijakých priemyselných „vylepšovadiel“, vydrží oveľa dlhšie, nesplesnivie, je sýtejší a preto sa ho nezje toľko. Nakoniec z tejto krízy môže človek vyjsť ešte aj zdravší.
A kto dokáže na jeden krát upiecť nie dva bochníky, ale povedzme šesť, a má dobrých susedov, môže mať výmenou nie len chlieb, ale aj vajíčka, syr, klobásy… Takže aká kríza? Kto nás tu chce strašiť a prečo?
Komentáre