Opäť ma dnes pochytila silná túžba zhliadnuť edukačné video a ako to už u mňa býva zvykom, pohľad padol na Youtube a britské dokumenty od BBC. Viacero videí vyzeralo zaujímavo, avšak jedno ma zaujalo svojim názvom – Britain’s Really Dusgusting Food (v preklade Skutočne odporné jedlo v Británii). Keďže dokumenty BBC ma ešte nikdy nesklamali, aj dnes som klikla a video zhltla na jeden šup. A keďže som pri jeho sledovaní občas otvárala ústa dokorán, nedá mi nepodeliť sa s vami o informácie. (Link naň nájdete pod článkom)
Hamburger pre vegetariánov? Skoro
Dokumentom sprevádzal Alex Riley, známy britský zabávač, teda v ňom nejšlo len o čisté „mudrovanie“, no šokujúce info bolo podané skôr humorným spôsobom. V prvej časti sa Riley zameral na obľúbené fast foodové jedlo – hamburgery. Čoraz výraznejším fenoménom sa stávajú stánky na ulici, kde si ľudia kúpia jedlo „do ruky“ a skonzumujú ho cestou do práce či školy. Je jasné, že to neprispieva zdravému životnému štýlu už len z hľadiska toho, že sa na konzumáciu nesústredíme naplno a taktiež, že naše telo nemá vhodné podmienky na správne trávenie potravy. Najhoršie však je, že v stánkových jedlách nemáme akékoľvek tušenie o tom, čo sme práve vložili do úst, keďže neexistujú žiadne etikety, kde by sme sa dozvedeli zloženie, nutričné hodnoty, či jednu z najdôležitejších informácií týkajúcu sa mäsových výrobkov – podiel mäsa. Pri skúmaniach, ktoré robil Riley bolo zistené, že v niektorých mäsových výrobkoch predávaných v supermarketoch a následne pripravených v stánkových prevádzkach, bol podiel mäsa len 47%. A čo ten zvyšok?! Kosti, chrupavky, kože, želatína, sójová múka a iné „lahôdky“, pričom 21% tvorilo dokonca hovädzie srdce. „Mňam“.
Nehynúce potraviny
Priznajme sa, koľkí z nás máme doma polotovary? Mrazené produkty, ktoré stačí hodiť na panvicu či do mikrovlnky, rôzne konzervy, omáčky, majonézy a kečupy so zložením pripomínajúcim skôr chemickú zmes ako potravinu vhodnú na konzumáciu. A koľkí z nás sa pozerajú na dobu trvanlivosti? Áno, to je dôležitá informácia nachádzajúca sa na obale a dovolím si tvrdiť, že sa na ňu spotrebitelia zameriavajú viac ako na samotné zloženie. Ale čo môže obsahovať „potravina“ ak má dobu trvanlivosti jeden rok a netreba ju skladovať ani v chladničke ani v mrazničke? Áno, správne. Konzervanty a iné chutné veci, ktoré i po roku zachovávajú tak skvelú vôňu a chuť. Nuž, síce sú už rok staré, ale veď aj tie chemikálie v školskom labáku už majú pár rokov a stále sú účinné, no nie?
Čo je mäso a čo nie?
Kedysi sme zvykli kupovať mäso. Kus svaloviny odkrojený z prasaťa, kravy či kuraťa. Dnes to už nie je také jednoduché, hoci regály praskajú vo švíkoch a kúpiť sa dá čokoľvek, kedykoľvek a kdekoľvek. Ale čo je to „čokoľvek“? To, že mäso je napichávané vodou vie už asi každá gazdinka, ktorá si kúpila krásne kuracie prsia, hodila ich na panvicu a po pár minútach jej ostala tretina pôvodnej váhy pekne plávajúcej v „šťavičke“. Ale takéto praktiky už nie sú jediné, ktorými výrobcovia klamú spotrebiteľov a tým si napĺňajú vrecká. Novou módou sa stalo tzv. strojovo spracované mäso (technológia AMR – Advanced Meat Recovery), pomocou ktorého sú posledné zvyšky mäsa, ktoré ostanú na kosti a inak by boli vyhodené, pekne krásne „oholené“ a spracované. To, že sem tam (dosť často) prekĺzne nejaký ten kurací či bravčový chlp, nejaká tá chrupavka či koža aj do finálneho produktu, to už je akýsi „vedľajší účinok“. Hlavné je, že je to čo? Že je to LACNÉ. Lebo, bohužiaľ, sa zdá, že to je jediné, čo v súčasnosti ľudí zaujíma. Aj keď následné kupovanie liekov tiež čosi stojí, ale veď kto by obviňoval nejakú tú kuracinku za problémy s pečeňou či obličkami, nie?
Pointa na záver
Eat SHIT, save animals. Alebo po našom: „Jedzte s*ačky, zachránite zvieratá“. Lebo to je asi to jediné, čo je dobré na „mäsových“ výrobkoch, ktoré majú s mäsom pramálo spoločné. Veď namiesto 100 hamburgerov sa ich vyrobí 300 a umrie pri tom len jedna krava. Verím, že výrobcom išlo práve o toto. Alebo?
Link: http://www.youtube.com/watch?v=ZHkUrimdtbg
Komentáre