Občas pri prechádzaní internetu, čo je v podstate taká veľká „okresná knižnica“, aké sme poznali v minulosti, len je v ňom všetko rýchlejšie a bližšie, narazím aj na články, v ktorých nás varujú pred prichádzajúcou krízou, či už spoločenskou, ekonomickou, klimatickou, potravinovou či rovno bezpečnostnou, a vždy niekto, kto „vie viac“ nabáda k nahromadeniu zásob potravín. Ktoré by to mali byť, koľko by ich malo byť a ako by sa mali zabezpečiť?
Pamätám si isté obdobie prudkých zmien v mojom živote v minulosti, kedy som každý deň chodil na nákup potravín, pretože som doma nemal chladničku a je len málo potravín, ktoré sa môžu skladovať len v špajzi a nepokazia sa. Moja chladnička aj mraznička bola v potravinách pod oknom a vždy pri príchode z práce som si niečo kúpil, čo som ten deň aj pripravil a zjedol. A kupoval som toho naozaj len na jeden deň. A víkendy na konzervách či suchej strave.
Takýto ľahkovážny prístup si človek môže dovoliť len keď naozaj verí, že v spoločnosti sa nič nedeje, nič sa nezmení, ceny neporastú, štrajky nebudú, energia nezdražie a svet je celý ružový. Alebo keď nemá inú možnosť. Ale mal by sa rýchlo postarať, aby ju mal. Lebo veci sa veľmi rýchlo môžu zvrtnúť. Aj v 1953 v sobotu tvrdili, že peňažná mena nebude a v pondelok bola plná republika ožobráčených ľudí. Komunisti? Na Cypre sa ľudia raz ráno zobudili a v banke mal každý o 10% menej, ako včera, lebo „vláda potrebovala“. A obmedzenia množstva hotovosti vyberanej z bankomatu v Grécku si ešte mnohí pamätajú, hoci v tom komunisti prsty nemali.
Skrátka nejaké zásoby potravín a dôležitých vecí je dobré doma mať, hoci to nie je všeliek a nijaké zásoby nám nevydržia večne. Ale také kúpené dve či tri kilá mletej vákuovanej kávy pred dvomi rokmi, keď bola lacnejšia, prídu vhod. Ale netreba zabúdať ju zas v akcii dokúpiť, lebo o tri roky bude zase drahšia… Takže vhodne zvoleným sortimentom a množstvom zásob neujdeme zdražovaniu, len presúvame problém trochu ďalej do budúcnosti. Ale priveľa zásob znamená priveľa uviazaných peňazí v nich a vyššie riziko ich poškodenia, čo znižuje efektivitu takéhoto boja s infláciou.
Úplne iná situácia je v prípade očakávania hlbšej krízy, ako je len neustály rast cien potravín. Lebo ich nedostupnosť sa rieši len veľmi ťažko bez vlastných zásob. Lenže takáto kríza značí, že keď sa vám zásoby potravín minú, zomriete od hladu. To ma najviac prekvapuje na všetkých tých ľuďoch, čo radia nakúpiť si trvanlivé potraviny, lebo bude zle, že ako keby vo svojej mysli uvažovali, že to bude ako cvičenie civilnej obrany. Bude síce chvíľu ťažko, ale potom sa zas všetko na dobré obráti, vráti do starých koľají a supermarkety zas budú napchaté tovarom a plné dôchodcov, ktorým včera nabehla penzia.
To fakt?
Ak sa reálne pripravujem na takýto druh krízy, tak zásoby potravín na nejakú dobu sú nevyhnutné, ale nevyhnutnejšie je nájsť spôsob, ako budeme riešiť ich budúcu dodávku. A okrem krádeží a vlámaní vidím len tri možnosti. Všetky vychádzajú z dávnej histórie človeka, kedy fungovali lovci, zberači a poľnohospodári. Pričom by malo byť každému jasné, že v situácii bezpečnostnej krízy bude každému fuk, či je lov alebo pytliactvo legálny alebo nie. Ten, kto by mal dodržiavanie zákonov kontrolovať, bude mať rovnaký problém s hladom svojej rodiny, ako vy, takže také prízemnosti ako pokuta alebo nebodaj predvolanie do prázdnej budovy okresného úradu naozaj nehrozí. Čo hrozí, je nedostatok vhodných nástrojov na realizáciu lovu, v súčasnosti celkom slušne premnoženej srnčej, jelenej a danielej zveri, doslova prepchatej špajze pre dobu krízy. Že by sa dačo chystalo a dakto dačo vedel?
V prípade zberačtva rôznych plodín vidím dva zásadné problémy. Mnoho súčasných ľudí nevie, aké rôzne plodiny môžu v lesoch a na lúkach rásť a kedy ich zbierať a súčasne bude priveľa ľudí, ktorí si budú robiť zálusk na rovnaké plody prírody. Časť z nich samozníži množstvo stravníkov voľbou nesprávnych lesných produktov, čo zmierni tlak na všetky potravinové zdroje. A koho napadlo, že by si mohol zájsť do niečieho sadu alebo nebodaj pivnice a nabral hotových produktov, toho upozorňujem, že by si mohol ešte raz prečítať predchádzajúci odstavec o love. Na hostine by mal byť človek hosťom, nie hlavným chodom. Komu sa dvíha žalúdok, tak len poznamenám, že kríza je kríza a hlad je hlad a najmä že psi si nerobia etické obmedzenia a aj také prasa domáce je všežravec. Doslova.
Prvotnopospolné poľnohospodárstvo
Tretím spôsobom, ako si zaobstarať potraviny, nie len v dobe krízy, je ich dopestovanie, teda poľnohospodárska činnosť. Idea, že naštartujem traktor, by vás mala čo najrýchlejšie opustiť. Pole nepooriete a sejačku za traktorom nepotiahnete, lebo ak by aj bol nejaký traktor, nebudú dostupné náhradné diely, nieto ešte špecializovaný servis s notebookom a o nafte už som hovoril? Na benzínke nebude elektrina, takže nepôjde čerpadlo, nebude tam obsluha, ktorá by vám palivo vydala, takže aj peniaze na to vám budú zbytočné a navyše, celkom určite tam už pred vami bola partia, ktorá si nerobila nijaké starosti a nádrže vyprázdnila. Ak je vám táto predstava nesympatická, potom neuvažujete o skutočnej kríze, ale iba sa hráte na „prepera“ v dokonale fungujúcej spoločnosti, len si dáte nožík za opasok a spacák do batohu, aby ste hrdinsky prespal v lese a ráno prišiel domov na horúcu kávu.
Takže kto nemá doma koňa alebo kravu a náradie za ne, tak mu ostane jediné, všetko robiť ručne. Vrátane výroby voza, ak ho ešte nekúpil. Viete si ale predstaviť ručne rýľovať pole pre ručné siatie pšenice a potom jej ručné kosenie a po vysušení v snopoch, ak to viete postaviť, ešte aj ručne vymlátiť, len čo si vyrobíte cepy a zhotovíte mlato? To možno nebude treba, ak máte vydláždený dvor zámkovou dlažbou, konečne bude na niečo dobrá.
Povedzme, že si to viete predstaviť a máte na všetko dosť síl. Potom mám pre vás zlú správu: Neviete počítať. Pretože to nebude jediná činnosť, ktorú budete musieť realizovať. A keby aj, ako dlho vám bude trvať zrýľovať pole pre pšenicu pre vašu rodinu? A tiež pole pre zemiaky? Pomôže vám niekto? Aj on bude chcieť z toho jesť…
Klasické moderné poľnohospodárstvo nebude fungovať, nebude dostupná sila strojov a energie do nich. V závislosti od typu krízy by mohli byť k dispozícii malé súkromné solárne elektrárne, avšak len tie, čo fungujú s batériami, tie bez nich, prifázované k distribučnej sústave nepôjdu, lebo nebude funkčná tá sieť, bez nej nefungujú, tma. A máte doma elektrický rotavátor, elektrický krovinorez, elektrickú kosačku? Nie? Tak potom ako sa „chcete hrať na vojakov“?
Naozaj zostáva len klasická ručná práca. Pekne po starom. Ale nie celkom. Robiť s rýľom, motykou, to je predsa len drina už keď to ľudia robia pre zábavu, nie keď sú na výsledky svojej práce životne odkázaní. Domnievam sa, že až v prípade skutočnej krízy príde k slovu regeneratívny a permakultúrny spôsob obrábania pôdy a pestovania potravín. lebo inak to nepôjde, lebo inak nebudú ľudia dostatočne výkonní. A nebudú mať k dispozícii postreky a hnojivá, ktoré využíva súčasné intenzívne poľnohospodárstvo, aby dosiahlo maximálnu efektivitu využitia strojov aj ľudí, bez ohľadu na výslednú cenu. Lebo v globálnom svete tú cenu jednoducho zaplatiť musíte, darmo že by ste to vedeli urobiť rýchlejšie, jednoduchšie, lacnejšie, len s nižšími celkovými výnosmi. Banka a jej splátky úrokov nepustia a čo tam po zdraví ľudí, že?
V kríze budú pohľady ľudí „na vec“ iné. Namiesto maximalizácie výnosov pri vysokých nákladoch bude dôležitejšia efektivita vynaložených síl a prostriedkov, ale aj disponibilné prostriedky. Darmo by ste vedeli dopestovať dvojnásobok pšenice na rovnakej ploche, keď hnojivo jednoducho nie je, teda nebude ani toľko pšenice. A ako hovorí Ing Dohál, orba nie je intenzifikačný faktor. Teda množstvo úrody na plochu nezáleží na tom, či oriete a kypríte, alebo nie. Kto to skôr pochopí v dystopickej dobe, prežije. A týka sa to nie len obilia, ale aj iných plodín vrátane zeleniny.
Ako prízvukujem, energie v nádržiach ani v materiále veľa nebude, ale ani tej ľudskej, všetko bude treba ručne a všetkého veľa pre všetkých. Bude treba pri robote viacej rozmýšľať. Ono sa to oplatí aj teraz, len veľa pohodlných si povie: „No a čo, ja si to môžem dovoliť. – nechať bežať dlhšie čerpadlo v studni, – zabehnúť autom do mesta kúpiť, – prisypať NPK, – pokopať, veď čo by som robil, – kosiť každý týždeň, nech tráva zbytočne nerastie,“ a podobné v podstate výhovorky, taľafatky, hlúposti.
Tak bude, z hľadiska disponibilných človekohodín, výhodnejšie kosou pokosiť veľkú trávu, aby sa ňou zamulčovali záhony zeleniny, lebo sa ušetrí oveľa viac človekohodín, ak sa nebude musieť vďaka tomu okopávať, ak sa bude vďaka tomu menej polievať, teda ručne nosiť voda v konvách z potoka, čo nemusí byť blízko, alebo reťazou ťahať vedrom zo studne. Ak vďaka tomu neporastie v záhonoch burina.
A iné podobné prírode blízke spôsoby starostlivosti o pôdu, aby dávala slušnú úrodu. Zámerne nehovorím „obrábať“, lebo ako som už citoval, kyprenie nezvyšuje úrodu, používa sa za iným cieľom. Ale ten viete dosiahnuť aj jednoduchšie, s menšou námahou, s menším počtom potrebných hodín. Zatiaľ ešte nemusíte, elektrina je v zásuvkách, plyn v potrubí, benzín a nafta na čerpacích staniciach. No ak naozaj príde doba, na ktorú sa chystáte kupovaním potravín, vedzte, že to bude skôr pripomínať osemnáste storočie, ako dvadsiate. A kým si znova nabijete svoj smartfón a pripojíte ho k sieti, tak vaši vnuci už nebudú vedieť, načo vám za mladi bola tá zbytočná lesklá vec.
Dôležité je mať zdroje
Pestovanie zeleniny, ovocia, orechov či kukurice a pšenice či raže, ale aj zemiakov, rovnako ako schopnosť chovať sliepky a s pomocou kohútov rozmnožovať chov, bude dôležitým predpokladom prežitia. Rodiny, ale radšej menšej komunity, s deľbou práce. Dnes sa podarilo „majiteľom“ spoločnosti rozdeliť a rozoštvať rodiny, starkí, rodičia a deti/vnuci nežijú spolu, ale každý osve, každý musí zarábať na svoje bývanie sám (a platiť dane) a každý musí zarábať na svoju poživeň (a platiť dane). Je žiaľ mnoho najmä mladých ľudí, čo to nechápu. Možno im docvakne, keď nezvládnu hypotéku a nebudú mať ani peniaze ani dom. A ani pozemok, hoci v tých satelitoch okolo bungalovov veľa nedopestujú.
Budú z nich nádenníci. Lebo ak niekto má pole a vrece zemiakov na sadbu, sám nezvládne všetko posadiť a ustrážiť. No tak „pridelí“ do užívania kus zeme mladej rodine, prenajme motyku a požičia košík zemiakov. Za to, že vrátia vrece. Nemusia, prežitie nie je povinné. Aj nejaká búda, do ktorej veľmi nezateká, sa dá nájsť, určite sa nájde, čím zaplatia.
Podobne to bude s drevom. Majiteľ hory nemá čas všetko sám robiť, ak sa má starať ešte aj o poživeň pre rodinu. No hladných rúk, ochotných „za misku ryže“ drieť celý deň, bude dosť. Horár bude mať drevo na stavbu, drevorubači odpad na kúrenie a varenie.
Nepáči sa vám taká predstava? Tak sa snažte, aby ste boli na tej strane, ktorá sa bude mať lepšie. Ktorá bude mať zdroje. Lebo pôda, či už pole, les alebo aj lúka, je výrobný prostriedok. Na rozdiel od zlatých certifikátov alebo strieborných mincí. Okrem iného na svojom pozemku si môžete postaviť čo len chcete. Šopu, senník, chatu. No ako nádenník budete musieť za všetko platiť nájom. A v chudobe sa vysťahovať do Ameriky, ako to urobili Íri, tentoraz nepôjde. Nebude Amerika 🙁
Ak neveríte, že sa štát o vás nepostará, tento článok je pre vás len nepodarenou rozprávkou na dobrú noc. Bolo by však dobré vedieť, že rozprávky nevznikli preto, aby deti zaspali, ale aby sa dospelí zobudili. A ak veríte, že niekedy v blízkej budúcnosti môže byť zle, tak evakuačný batoh a pár kilo ryže, cukru a fazulí vám nebude stačiť, určite nie na dlho. Pomôže vám v prvých dňoch sa spamätať, kým si uvedomíte rozsah katastrofy a kým si vyhrniete rukávy. A potom už to bude len tvrdá drina, pot a slzy. Do konca života.
Ak mám takto žiť, tak budem žiť na svojom.
Podobné články:
Komentáre