Každý rok po obratí jabloní a hrušiek časť ovocia zjeme a časť uskladníme na zimu. A keďže ovocie dozrieva postupne, máme dosť dlhú dobu čerstvé ovocie na stole a ani sušenie neprebieha nárazove, ale tiež postupne. Prakticky niekoľko týždňov u nás beží elektrická sušička ovocia niekoľko hodín denne.
Elektrická sušička je spotrebič, ako každý iný a my si nedovolíme nechať ju bežať bez dozoru. Takže sušíme niekoľko hodín ráno, kým je niekto doma a potom popoludní, keď niekto príde prvý domov, až kým nejdeme spať. Pretože sušenie prebieha na niekoľkých plátoch na sebe, najintenzívnejšie je na spodnom pláte a smerom hore intenzita sušenie klesá. Každé dve hodiny preto spodné platne skontrolujeme, či už sú plátky ovocia suché. Ak nie, vrátime ich naspäť, ak áno, na spodok „postupuje“ vyššie poschodie a na vrch príde platňa s čerstvo nakrájaným ovocím.
V čase sušenia sa vonku postupne ochladzuje, veď už je po lete, ale v radiátoroch centrálneho vykurovania ešte teplo nie je. Sušička tak svojím odpadným teplom pomáha udržiavať u nás v byte letnú teplotu 😉 Je to presne naopak, ako u starých mám: oni kúrili a popri tom sušili ovocie, my sušíme ovocie a popri tom kúrime. Len musíme aj vetrať, tá vlhkosť z hrušiek a jabĺk sa musí dostať aj z bytu von, aby sa nám nerosili plastové okná a netvorili sa plesne.
Neviem, či je to tým, že sme rýchlejšie jedli čerstvé hrušky alebo tým, že sme viacej doma, ale už sme dosušili aj posledný plát ovocia. Takže sme sušičku dôkladne očistili, sušiace pláty vysprchovali a celú sušičku odložili do škatule, kde nás počká do budúcoročnej jesene. Nasušené hrušky a jablká sú uskladnené vo vákuových nádobách, pretože nie sú ošetrené nijakou chémiou. A keď v zime budeme mať chuť na niečo dobré a sladké, nemusíme kupovať nijakú maškrtu z priemyselnej produkcie, ale čaká nás v špajzi ovocná pochúťka z vlastnej záhrady, plná nie len ovocného cukru a vlákniny, ale aj vitamínov.
Podobné články:
Komentáre