Ak sa niečomu v našej záhrade darilo tento rok na jednotku, tak sú to paradajky. Nie, že by vlani sme ich malo málo, ale tento rok bol naozaj výnimočný. Aj keď musím priznať, že nie na všetkých miestach sa im darilo rovnako dobre. No aj tak je úroda impozantná a skutočne som toľko paradajok, čo tento rok, asi nezjedol za celý doterajší svoj život. Aspoň tak mi to pripadá.
Zo všetkých druhov paradajok pestujeme asi len jeden. Kríčkové paradajky, ale presnú odrodu vám nepoviem, neviem. Za bežných okolností, v bežnej pôde pri bežnej starostlivosti, tak ako ich priateľka pestovala v starej malej záhrade, narastú ako nízky kríček, ktorý ani nepotrebuje priväzovať k opore. A takto sme ich vlani zasadili z doma vypestovaných priesad aj do novej záhrady prvý rok po jej zakúpení.
Najmä vo vyvýšenom záhone sa paradajky doslova zbláznili. Narástli do neskutočnej veľkosti a po jednom daždi, obsypané plodmi, si doslova ľahli na zem. Či skôr na slamu, pretože vyvýšené záhony sme mali samozrejme mulčované.
Poučení skúsenosťou o kvalite pôdy a jej vplyve na rast všetkého, čo do nej zasadíme, sme pre tento rok sadili paradajky redšie a s oporami. A pripravil som dva vyvýšené záhony. Paradajky opäť nesklamali, a rástli tak, že som musel k existujúcim oporám pridať ďalšie a prepojiť ich.
Keď začali dozrievať, oberali sme červené sladké plody na priamy konzum, či už pri grilovaní s priateľmi, alebo len tak. A samozrejme sme ich nosili každý deň domov, aby sme si pochutnali na raňajky na paradajkách s kváskovým chlebom. Lenže to nestačilo. Či skôr my sme nestačili paradajky jesť dostatočne rýchlo.
Jedného dňa sme sa rozhodli, že ich oberieme trochu viacej a doma pripravíme redukovanú paradajkovú šťavu do pohárov, bude sa hodiť v zime a na jar pod mäso pri varení. Tak sme zobrali z domu dve papierové bedničky z obchodu a každý sme si ju dali do jedného vyvýšeného záhona ku kríkom s najväčším počtom červených plodov.
Obrali sme obaja tie najväčšie a najzrelšie rajčiny zospodu asi troch kríkov. Odhadujem, že sme každému kríčku odľahčili o tretinu paradajok. Keď som doma odvážil každý kartón, obsahoval deväť kilo paradajok. Rozvarenie, redukcia, naplnenie pohárov pomocou širokého lievika a následná sterilizácia nám trvali do pol jednej v noci. Naša špajza je plnšia o štrnásť sedemdecových pohárov červenej šťavy z paradajok.
Toto leto sme si dali nie len kopu rajčín, ale uvarili sme aj lečo, lebo aj paprikám sa u nás darí. Samozrejme, že sme ich museli zavlažovať, no nie je to ťažké, nádrž na vodu máme hneď vedľa vyvýšených záhonov. Hoci nákup záhrady a jej postupné založenie i záhradkárska výbava stála nemalé peniaze, bohatou úrodu sa nám začínajú vracať minimálne prevádzkové náklady prvých dvoch rokov. Bonusom je zdravá zelenina, pretože nepoužívame chemické postreky proti škodcom ani umelé hnojivá. Môžeme to tak robiť vďaka dôslednému využívaniu miestnych prírodných surovín a dôkladnej recyklácii všetkého, čo na záhrade vyrástlo. Čím šetríme druhý raz.
Ticho, kľud, pokoj na záhrade je ďalším bonusom k zdravej strave, ktorú si sami dopestujeme.
