Prší, len tak leje

Vonku je počasie, že by svokru z domu nevyhnal. Toľko starý vtip. Ja na svoju svokru nemôžem povedať krivého slova. Nášmu psovi takéto počasie zjavne nevadí. Má dobrú srsť, nanajvýš sa otrasie. A aj ja mám dobré oblečenie do takéhoto daždivého obdobia. Tak v čom je problém? Ja nijaký nemám, ale keďže trávim čas viacej za počítačom, ako v záhrade, tak sa občas len začudujem a trénujem si atlas, ako dokážu byť mnohí s vývojom počasia nespokojní.

Na úvodnej fotke vidíte, ako to na našom pozemku vyzeralo, keď sme ho pred ôsmimi rokmi kupovali. Pršalo zhruba toľko, čo teraz v máji 2023. A v podstate sa po záhrade ani nedalo chodiť. To bol asi jeden z dôvodov, prečo sa bývalým majiteľom pozemok nedarilo predať a prečo si počkal na nás 😉 Ako vravel jeden môj kamarát: „Problém, big problém“. Hej, z pohľadu ľudí bez fantázie, predstavivosti. Takých, čo sa nechajú vláčiť životom a svoj život sledujú ako diváci v kine s permanentkou. Pridám dve fotky, rozdiel dva roky.

Čo spôsobilo tú zmenu? Globálne otepľovanie? Výbuch sopky v Indonézii? Topenie ľadovcov v Grónsku? Rozširovanie Sahary? Alebo trocha ponamáhané mozgové závity a následne svaly?

Tento mesiac sledujem neustále ponosy, ako niekde nezaprší a nezaprší a treba neustále polievať, inde prší a prší, až stojí voda všade, lebo vraj zem ju nedokáže vsakovať. Zaklincované je to neustálym meraním denného úhrnu zrážok. 20 mm po upršanom víkende je vraj veľa…

Vlani uprostred leta sa ľudia sťažovali na sucho a horúčavy, u nás sme atakovali štyridsiatky. Iste, nie je to sranda. V mnohých záhradách skapali nie len jednoročná zelenina, ale aj jahody či malé kríky. My sme nezaznamenali žiadne škody ani zníženie úrody. V čom je rozdiel? Už som to písal o dva odstavce vyššie.

Kto si ešte pamätá komentované správy vlaňajšieho sucha aj správy spred dvoch rokov? Hovorilo sa čosi o deficite vody v pôde na úrovni 40%, v absolútnych číslach to robí medzi 20 a 30 cm, podľa lokality. Ako sa dá tento deficit vyrovnať, ako sa dostane do pôdy pôvodné (v krátkodobom priemere) množstvo vody? No tak, že jednoducho naprší. A to sa teraz deje. A ľudia sa sťažujú. Pomôže to?

Len jeden príspevok som zaznamenal, ktorý upriamuje pozornosť na riešenie tohto problému. Len nikto ho nepočuje.

Aj pri mechanicky hlboko skyprenej pôde (bez utuženia) vydrží zvýšená zasakovacia schopnosť maximálne do najbližšieho intenzívnejšieho dažďa. Pôvodcom dlhodobej retenčnej schopnosti je „prekyprenie“ koreňmi rastlín, dážďovkami a pod… a s tým súvisiaci obsah humusu a vodostálych pôdnych agregátov.

reaguje na slová

Myslím si, že skôr ako dažďom je to spôsobené tým, ako sa pole obrába. Jazdia po ňom extrémne ťažké mechanizmy, ktoré nekonečným množstvom prejazdov zhutňujú pôdu. Orba býva väčšinou iba veľmi plytká.
U nás často vidím zatopené polia týždne po daždi. Voda sa do tak zhutnenej spraše nevsiakne ani po veľmi dlhom období. V záhradách tento efekt nevzniká nikdy.

To sa už dostávame k tomu, ako „bojovať proti klimatickým zmenám“. Najskôr zlikvidujeme všetkých klimatológov… aby neodvádzali našu pozornosť od skutočných problémov, ich pôvodcov a možných riešení. Najlepšie ich zamestnáme niečím zmysluplným, napríklad rekultiváciou plôch, zničených „moderným“ poľnohospodárstvom. V záhradách takýchto brigádnikov asi na prídel nedostaneme, takže tu si musíme pomôcť sami. Zoberieme do ruky … papier a ceruzku a začneme najskôr rozmýšľať, plánovať.

Čo môžeme proti suchu/dažďu robiť?

No nič. Či bude dlho a veľa pršať alebo dlho a veľa svietiť Slnko, to nezáleží od nás, na to sme malí páni, hoci sa snažia zatiahnuť nás do kolotoča vyberania daní na boj proti klimatickým zmenám. Dobrý kšeft, pre niekoho.

No môžeme sa postarať, aby takéto (cyklické) výkyvy počasia na nás mali čo najmenší dopad. Aby nám a našej záhrade neublížili. Aby nám nevadilo, že veľa prší, aby nám nevadilo, že málo prší. Aby nám nevadilo, že veľa svieti slnko, aby nevadilo že málo svieti slnko. Aby nevadil silný vietor a nevadil ani slabý vietor.

Ako?

Správnym výberom rastlín a drevín pre náš pozemok a správnym umiestnením toho všetkého. Ak niekto pestuje široké spektrum hrušiek a za bežných okolností musí zavlažovať denne hektolitrami vody, aby mal peknú a dobrú úrodu a v studenom a mokrom roku o takmer všetku úrodu (kvety) príde, nie je to správny výber pre danú pôdu, lokalitu. Je to plytvanie zdrojmi, nie je to trvalo udržateľný rozvoj. Nebude dlho trvať a EÚ takéto niečo zakáže.

Opakom je široké spektrum druhov a odrôd, rôzne druhy ovocia. Stačí len päť druhov čerešní, jabloní či hrušiek, aby ste dosiahli kvitnutie v rôznom období a tým sa vyhli extrémnym výkyvom počasia u časti svojich stromov alebo kríkov. Zaistíte si tak aspoň sčasti úrodu za takmer každých okolností. To sa týka samozrejme aj drobného bobuľového ovocia a tiež to platí u zeleniny.

Veľa rôznych druhov a ich kombinácia v záhrade má ďalší význam v prenikaní koreňových systémov do rôznych hĺbok a tým rozrušovanie spodných, často ílovitých vrstiev. V kombinácii s mulčovaním slamou či senom okolo kmienkov či zeleninových plôch docielite zväčšenie vrstvy humusu na povrchu aj pod ním. A humus je tá vec, čo zadržiava vodu v pôde. A k tomu správne kosenie trávy. Nie každý týždeň, ale okrem plôch na chodenie stačí dva či tri razy do roka. Lebo koreňový systém korešponduje s nadzemnou časťou. Skosíte vrch, rastlina sa „zbaví“ časti koreňov. A pôdna fauna vrátane dážďoviek žerie len odumreté rastliny, z ktorých robí humus. A humus zadržuje vodu.

Cielene sme hľadali pozemok na svahu alebo so svahom. Získali sme úplne holý. Suché stromy dole sme odstránili, hore nebolo nič.

Ovocné stromy svojimi koreňmi nielen stabilizujú svah, ktorý by sa holý pri naozaj nadmerných zrážkach mohol začať hýbať (ako ten asi 300 m nad ním), ale aj produkujú široké spektrum ovocia. A svojimi korunami poskytujú pohyblivý tieň tráve a pôde, čím znižujú výpar vody z pôdy. Okrem iného tým zlepšujú životné podmienky dážďovkám a hubám a chrobákom, čo prispieva k produkcii humusu a tým k lepšiemu hospodáreniu s vodou aj zadržiavaniu tej nadmernej. Tráva je pastvou pre divé včely aj čmeliaky a iný hmyz, ktoré sa postarajú o opeľovanie stromov a kríkov. Takéto „zalesnenie“ pozemku nad obytnou časťou ju chráni pred prudkým spádom vody dole.

Treba viac rozmýšľať a menej robiť

Je mi jedno, či za deň spadlo 10 alebo 25 mm vody na meter štvorcový, či týždenný úhrn je 20 alebo 120 mm. Pretože ma to neohrozuje. Nenadávam na počasie, že je raz studenšie, raz teplejšie, raz suchšie a raz vlhkejšie, ako vyhovuje môjmu úzkemu spektru pestovaných drevín. Pretože vedomý si týchto možných výkyvov od ideálu som si povedal:

Čo musím urobiť, aby dopad veľkého sucha alebo silných dažďov bol na moju záhradu a mňa čo najmenší a neohrozil ma?

No keď niekto jednoducho nechce urobiť nič, lebo by to bolo drahé, stálo by to veľa času, je to ďaleko od domu, tak to nie sú argumenty, ale výhovorky a takému potom neostáva nič, len nadávať.