Poznáte to šialenstvo pre Veľkou nocou. Treba najprv upratať a potom nakúpiť, napiecť aj navariť, aby sme za štyri dni hladom nepomreli. Aby sme si prácu zjednodušili, kupujeme polotovary a niekedy aj hotové jedlá. Keď nám ešte v podvedomí znie reklama o tom, aké je to zdravé a chutné, no nekúp to!
Davová psychóza v obchode zapracovala. Majonéza za akciovú cenu bola v každom košíku. Aj v mojom.
Rozhodla som sa. Priateľ urobí zemiakový šalát. Aspoň niečo nemusím robiť sama.
Suroviny som mu pekne nachystala. Zemiaky, vajíčka aj zeleninu navarila, očistila. Ostatné už zvládne sám. Vrátane záverečnej bodky. Ochutenia.
Šalát bol výborný. Aj keď ho robievame len dva krát do roka, priateľ postup nezabudol. No nedalo mi nepozrieť zloženie toho „zázraku“, čo tam pridal skoro na koniec, aby sa to celé spojilo.
Ale majonéza to nebola, lebo tá akciová vec, čo som kúpila sa volá „majolenka“.
Uvedomili ste si niekedy ten rozdiel?
Ja zo začiatku tiež veľmi nie, keďže z detstva si na nič také ako majonéza nepamätám. Ale priateľ ako malý chlapec pomáhal mamke v kuchyni často. Majonézu robil sám. Po kvapkách pridával olej k žĺtkom za stáleho šľahania až kým hmota nezhustla. Pridala sa ešte soľ a bolo hotovo.
V starej kuchárskej knihe od mojej maminky vydanej v roku 1965 som našla rozpis na prípravu majonézy tak, že na 1 žĺtok pripadá cca 1-2 deci oleja. Vtedy sa ešte nepoužívali finty typu: „ako z vody vyrobiť majonézu“.
Či majolenku?
Pritom je to také jednoduché. Trochu sa pozmení názov, tým pádom aj zloženie, spustí sa masívne masírovanie mozgov, (rozumej reklama), a už to fičí.
Už to ľudia kupujú.
A čo som to vlastne kúpila?
Podľa kuchárskej knihy by mal byť pomer žĺtka: olej asi 1:2-3
majolenka obsahuje oleja vraj 77% , keby tam do 100% bol len žĺtok, bolo by to OK, ale nie je.
Vaječného žĺtka obsahuje „až“ 3%. Tešme sa, budeme mať menej cholesterolu, či nie?
A čo tie ďalšie obsiahnuté „suroviny“?
Voda. Načo je asi tak v majonéze voda. To netuším, ale dôležité je, že je predsa lacnejšia ako žĺtok. Takže cena môže byť nižšia. Pre výrobcu.
Dve arómy, antioxidant. Horčica je málo, chuť treba ešte zvýrazniť, no nie?
Pravdou je, že si ľudia zvykli na výraznú chuť priemyselne vyrábaných jedál. Zabudli na to, ako chutia jednotlivé jedlá a keď jedlo nemá výraznú chuť, je pre nich fádne. Problém je v tom, že všetky umelé prísady sú pre naše telo zbytočná záťaž, ktorej sa bude musieť nejako zbaviť. Použije na to energiu a my budeme unavení a ospalí. A to sme určite nechceli.
Jediným riešením je čítať zloženie na obale a nekupovať takéto blafy. No a keď sa to prestane míňať, výrobca to prestane vyrábať.
Podobné články:
3 myšlienky na “Majonéza? Či čo to vlastne jeme?”