Zarezať sliepku je normálne

Že okrem pestovania ovocia a zeleniny chováme aj sliepky, ľudia vedia. No vždy pri zmienke, že sme piekli kura na solárnej elektrine alebo za pomoci slnka varili slepačí vývar, zneistejú a otázky smerujú k tomu, ako sme dokázali sliepku či kohúta zarezať. Nuž normálne, ostrým nožom. Samozrejme chápem zmysel otázky a odpovedám, že na dedinskom dvore je to tak a je to normálne.

Vedeli ste, že zoologické záhrady veľkých miest zaraďujú do svojho chovu aj voľakedy bežné hospodárske zvieratá, ako sú kozy, ovce či kravy? Dnešné deti sú už tak osprostené, že nevedia, ako tieto domáce zvieratá vyzerajú, ako sa chovajú a čo žerú. Pre samé mobily a tablety, ADHD a iné „civilizačné problémy“ strácajú kontakt s reálnym svetom. Ešte nedávno mal každý niekoho z príbuzných na dedine, na prázdniny sa chodilo k babke a nie do všakovakých prímestských táborov. A na dedine človek stretol aj ovcu a rozoznal ju od kravy a decko sa nebálo kozy a rozoznalo ju od capa nie len podľa smradu. A keď sa na dedinu prisťahuje niekto z mesta, hneď uteká za starostom, že v susedstve kikiríka kohút a smrdí krava. Ľudia osprostievajú. Nuž, na dedine je to tak a vedzte, ľudia z mesta, že dedina vás živí.

Kuracie mäso nerastie v regáli supermarketu a z haly, kde žije, sa do igelitového obalu neteleportuje, ako si to možno niekto myslí. A tá porcia, ktorú dostávate v závodnej jedálni na tanier, bola súčasťou živého kuraťa, ktoré musel niekto najskôr poraziť, potom očistiť zvonka a vypitvať a potom naporcovať. A nie inak je to aj na gazdovskom dvore.

Možno s tým rozdielom, že u nás sa má každý živý tvor tak dobre, ako to len ide. Bezpečie a dobrý život, kvalitné krmivo a čistú vodu, hygiena a zdravie na prvom mieste. Pristupujeme k nim s láskou, staráme sa o ne a poskytujeme všetko, čo potrebujú. A keď príde ich čas, robíme to tak, aby to bolo čo najrýchlejšie, bez zbytočného stresu. Ak v tom niekto vidí túžbu po krvi a zlobu v duši, je načisto odtrhnutý od prirodzeného života a pokrytec by mal zvážiť vegetariánstvo. Je to čistý pragmatizmus a na gazdovskom dvore to tak chodí.