Nosenie dreva do lesa je na Slovensku zrejme rozšírený zvyk. Rovnako ako nakupovanie zeleniny dedinčanmi v mestách v obchodoch. A nedávno sme boli svedkami podobnej absurdity. Dostali sme totiž pozvanie na návštevu rodiny v dedine, kde máme záhradu. Samozrejme nás po príchode a pozdravení sa aj ponúkli. Vybral sme si bylinkový čaj, keďže bolo vonku chladno. Nech nás zohreje trochu a povzbudí.
O bylinkách, ktoré im rastú v záhrade, sme sa s domácou pani rozprávali v lete, keď sme tiež boli na návšteve a spolu sme sa prešli po ich záhrade. Boli sme zvedaví, čo všetko si na zimu nasušili z toho, čo im záhrada ponúka, čo im rastie pod nosom. K nášmu prekvapeniu vybrali zo skrinky v kuchyni niekoľko krabičiek predávaných sáčkovaných bylinkových čajov.
Čaj to nebol zlý, aj zohrial, len sme to nechápali. Žijú z jedného platu a detských prídavkov, za rodinným domom majú záhradu, kde im rastú aj liečivé bylinky, aj môžu vedieť, ktorá na čo slúži, pri akých zdravotných problémoch sa môže užívať a akým predchádzajú jednotlivé bylinky, ale nie. Trávu skosia a spália, a potom si za peniaze, ktoré horko-ťažko zarobia a pri dvoch deťoch ušetria, kúpia namiešané zmesi v obchode. A keďže tie čajové sáčky poznáme, vieme, že väčšinou sa jedná o stopové množstvá a s rôznymi prídavnými syntetickými príchuťami, bez akýchkoľvek pozitívnych účinkov na človeka.
Čo ich k tomu vedie? Majú snáď pocit, že dokážu zarobiť dosť na to, aby si všetko kúpili v meste a nie sú odkázaní piť čaje z buriny za domom? Nezaujíma ich, čo rastie v záhrade a na dedine bývajú len preto, že dom tu bol lacnejší, ako byt v meste? Naozaj zarábajú dosť na to, čo si myslia, že potrebujú a nepotrebujú zo svojej záhrady a množstva voľného času, ktorý majú, získať viac? Či je to lenivosť a jednoduchšie je ležať pred televízorom či zabíjať voľný čas fejsbúkom?
Komentáre