Počul som to už od mnohých ľudí, že ich deti nechcú jesť ovocie a zeleninu zo záhrady, že chcú len maškrty z obchodu. V podstate sa sťažovali, že ich nevedia presvedčiť, aby jedli, čo sa urodilo, aby nekupovali, čo kupovať nemusia. Pritom ja som známy tým, že si nekúpim ovocie a zeleninu v obchode ani v sezóne ani mimo sezóny.
Nie každý si je vedomý toho, že ovocie a zelenia pre supermarkety je pestovaná tak, aby dobre vyzerala a dlho vydržala, a že rovnaké plodiny z vlastnej záhrady majú úplne odlišné výživové hodnoty. A možno to ľudí ani nezaujíma, hlavne, že majú napchaté bruchá a že to chutí. To treba ale uznať, že v chemických laboratóriách vedia namiešať zmesi tak, aby „to“ chutilo. Čo to ale robí s črevami, pankreasom, srdcom alebo kĺbami „vedcov“ nezaujíma, to budú potom za ďalšie peniaze riešiť ich „kolegovia“ z nemocníc, na výplatnej páske toho istého vrchného šéfa. Takže to vlastne ostane v rodine? Myslím tie peniaze od ľudí, z obchodov, lekární a ordinácií.
Je to chyba rodičov, že nechcú deťom vysvetliť dve veci. Že jesť doma vypestované ovocie je nie len lacnejšie pre rodinu, ako kupovať maškrty vyrobené priemyselne, ale tiež zdravšie. Pravda, pokiaľ niekto v záhrade používa NPK, v kuchyni náhražky potravín a konzervuje octom a cukrom, to si fakt potom môže kúpiť radšej hotové. Vyjde to na rovnako pre telo a lacnejšie pre peňaženku. Pravdu majú Angličania, keď hovoria, že život je ťažký, a keď si hlúpy, je o to ťažší.
Často mám pocit, že niektorí ľudia považujú doma vypestovanú zeleninu aj ovocie za niečo primitívne, jednoduché, vulgárne a pod ich úroveň. Že oni si môžu dovoliť si kúpiť v obchode, nie sú takí chudobní, že by boli odkázaní na záhradu. Nuž, opäť musím s Angličanmi súhlasiť… Prečo by si mali natrhať ráno na čaj bylinky vo svojej záhrade pri dome, keď si môžu (dovoliť) kúpiť porciovaný ochutený čaj v nákupnom centre a ešte tam aj stretnú známych a pokecajú?
Zdravotný rozdiel nie je vidieť hneď, ale až po dlhých (desiatkach) rokov. No ale ten finančný by bol viditeľný veľmi rýchlo. No ale chcieť od niekoho, aby pochopil, že keby obaja prestali fajčiť, zarobili by za celý život a manželstvo na starší dom? Alebo za pár rokov na ten plot, aby im jelene nezožrali všetky stromky, čo roky (zbytočne) sadili…
Príde mi to ako mindrák z chudoby. Len aby som nevyzeral ako chudák, čo nemá na zeleninu v obchode, ale musí si ju pestovať sám, keď ostatní posedávajú pred telkou alebo pri pive s kamošmi…
Akurát dnes sme s polovičkou hovorili o figách. Že už sme ich zjedli asi päťdesiat tento rok, a to tie kríky ešte len začínajú rásť. Každý deň alebo večer po jedle si dáme zopár kúskov, pekne rozpolených, spravodlivo obaja z každého plodu rovnaký kus 😉 Že sa jej známa pýtala, čo robíme s toľkými figami. No jeme ich, čo by sme s nimi robili? A že by sme za to množstvo dali v obchode pätnásť eur? Zrejme by sme nedali, toľko by sme si ich asi nekúpili. No takto vieme, koľko energie aj minerálov a výživových látok sme naším telám dodali, a zadarmo. Pravda, štát z toho nič nemá, ani obchodník a ani zdravotná poisťovňa na nás takto nezarobí. No ale to sú ich problémy, my sme si svoje vyriešili 😉 Figy skutočne stoja pár centov, lenže centy na kríkoch nerastú. Na rozdiel od tých fíg 🙂 A takto by som mohol pokračovať s ďalším ovocím…
A čo urobíme s tými pätnástimi eurami? Buď nemusíme nadčasovať, aby sme ich zarobili navyše a mohli „si dovoliť“, alebo keď ich máme zarobené a nevyhodili sme ich za niečo, čo si vieme dopestovať poľahky sami na pozemku, za ktorý sme už raz zaplatili a každý rok platíme dane, kúpime si malý stromček, ktorý u nás ešte nerastie, aby sme o pár rokov mali ďalšie ovocie, za ktoré nebudeme nikomu platiť.
Keď takto za rok získame tridsať eur za figy, stovku za lekváre, tri stovky za čerešne, päť stovák za zeleninu, ďalšiu stovku za hokaido, no nebudem vymenúvať všetko ovocie a zeleninu, čo pestujeme, tak už to nie je „smiešnych 15 eur“, však? A čo nás to stálo, okrem pozemku a daní, ako každého, čo žije vedľa nás na dedine? Čas, ktorý iní zabíjajú pred televízorom. Pravda, nejaké náradie sme si k tomu všetkému museli kúpiť, ale ostatní si museli kúpiť televízor, ten tiež celú večnosť nevydrží, takže ho ho treba kupovať relatívne často. K tomu si treba platiť mesačný paušál na príjem televízneho program a samozrejme elektrinu, ktorá je, rovnako ako tie paušály, čoraz drahšia.
Netreba zabúdať na infláciu. Tá zdražuje všetko, čo nakupujeme, len akosi platy a dôchodky nechce dvíhať. Takže v podstate si každý rok môžu ľudia dovoliť kupovať menej a menej. Nie len potravín. No ak si pestujeme svoje ovocie, zeleninu, bylinky a chováme svoje sliepky či zajace, tak tých sa inflácia nedotkne. Každý rok dopestujeme a dochováme rovnako (ak nám počasie dovolí) a nič nás to nestojí, lebo ten voľný čas je stále ten istý. Buď na gauči alebo na pozemku. A zdravie je z pozemku rozhodne lepšie, ako z toho gauča 😉
Tak mi to vychádza, že jednoduchí ľudia, čo nechcú vyzerať ako chudáci, odkázaní na vypestovanie si v záhrade, sú vďaka tomu nakupovaniu stále väčší chudáci 🙁 A ešte aj tú daň z pozemku musia platiť a za nič.
Podobné články:
Komentáre