Kým v športe platí princíp konkurencie (nedáš – dostaneš; gól) a teda výhra je vždy na úkor niekoho prehry, život sa riadi našťastie inými pravidlami. Pravidlami spolupráce. Len si to niektorí ľudia neuvedomujú a stále sa snažia princíp súťaže zakomponovať aj do svojho života. A splačú nad výsledkom. Pritom je to jednoduché: Dopraj a bude ti dopriané.
Leto a jeseň 2025 bola v našom okolí z hľadiska chovateľov sliepok zvláštna, úplne sa vymykala zo zabehaných zvyklostí. Kým z jari bolo vajec u všetkých dosť, v lete znáška poklesla a u nás sa dokonca úplne zastavila. Samozrejme, že dve kvočky vajíčka neznášali, a ani sliepky v mrazničke. No že sa zastavila znáška tohoročných mladých sliepok, ma prekvapilo, na preperovanie bolo času dosť. Veľa ľudí sa sťažovalo na podobný priebeh chovu, no boli aj takí, ktorí tvrdili, že stále majú vajec dosť, obvyklých cca 7-8 od desiatich sliepok. Snažil som sa zistiť, čím kŕmia, ale nie každý je ochotný sa pochváliť.
U seba som pozoroval, že tá pšenica, ktorú som dostal od známeho, je nejaká iná, ako obvykle. Ako sa ukázalo, obsahovala aj prímesy špaldy a sliepky postupne prestali znášať. Nepomáhalo ani zvyčajné napučanie vo vode a acidofilnom mlieku. Samozrejme sliepky mali vápenný grit a pokiaľ boli, tak aj nadrvené vaječné škrupiny. A pri každom kosení trávy dostali do voliér aj za kôš nasekanej trávy. Takže oproti minulosti nič nebolo inak, okrem tej pšenice. Tá sa našťastie minula práve v čase, keď moja netrpezlivosť s prázdnymi znáškovými hniezdami kulminovala, tak ako sa míňali posledné vajíčka v kuchyni.
Najprv som zakúpil vrece kvalitnej granulovanej kŕmnej zmesi pre nosnice a z nej dostávali tretinu dennej dávky krmiva. A onedlho už aj z novej pšenice som naplnil krmítka a tiež som ju používal na nakvasenie. Po týždni od zmeny sa objavilo prvé vajíčko a odvtedy máme priemerne 3 vajíčka od štyroch hybridných nosníc Morávia. Mladé plymutky sú akurát pre začatím znášky, tak to sme ešte zvedaví, ako to bude pokračovať, kvočky v tomto období preperujú, takže zase pauza.
Pri prieskume znášok na okolí som dospel k zaujímavým odpovediam na moje skúmavé otázky v snahe zistiť, či mám problém len ja, alebo je to širšieho rázu, a ako sa s tým ľudia pasujú. Jedna chovateľka na problém poklesu znášky svojho tridsaťhlavového kŕdľa reagovala dokúpením desiatich mládok. Neviem, aké problémy boli u nej, ale ak podobné mojím, teda s výživou sliepok, tak si veľmi nepomohla. Mládky ponesú prvé vajíčka zo svojich telesných rezerv prechádzajúceho intenzívneho chovu a neskôr skončia presne ako ich staršie sestry.
V princípe to, že sliepky nesú menej, nemusí byť problém, ak sú chované na dvore a tým, čo si sami nájdu. Či už v zemi, ako korienky a červíky či chrobač, alebo na dvore ako odpad z ostatného chovu väčších zvierat a spotrebiteľky odpadu z kuchyne. Veď tak pôvodne sliepky fungovali, ako konzumentky aj tak už „strateného“ krmiva a potravín. No ak sú kŕmené intenzívne, či už kupovanými granulami alebo pšenicou, alebo aj obilím, ktoré buď dostávate za nájom pôdy alebo máte ako vlastnú úrodu, teda vás jej dopestovanie stálo čas aj peniaze, tak znížená znáška je problém a treba ho riešiť, lebo tým prichádzate o peniaze, ktoré mohli priniesť inde väčší úžitok. A argument „ja si to môžem dovoliť“ nie je argument, ale výhovorka. Lenivého alebo hlúpeho. Oboje je pre mňa neprijateľné.
Ďalší dlhoročný a skúsený chovateľ-hospodár sa vyjadril, že on do sliepok nedá žiadne peniaze, aj keď mu jeho päťdesiat nosníc dáva len po dve vajíčka denne. Je vo veku, ktorého by som sa aj ja rád dožil a v plnom zdraví, veď aj preto sme si na našom pozemku zriadili gazdovstvo, sady a už aj bývanie. Lebo zdravie sa nezískava celodenným odpočívaním pri televízore.
Pán si dorába svoju pšenicu na svojich aj prenajatých pozemkoch (a nájom platí pšenicou). Nemyslím si, že chovať „nadarmo“ toľko sliepok je rozumné a tvrdohlavo im nič iné nedať. Pšenica totiž nepokryje všetky nutričné a energetické požiadavky nosnice v znáške. A aj voľný výbeh, ak je oplotený, teda obmedzený, a nosníc je veľa, sa skôr či neskôr vyčerpá. Skrátka v intenzívnom chove sa zrejme nevyhneme pridávaniu výživových látok sliepkam, ak chceme od nich intenzívnu znášku.
Už v minulosti som na radu skúsenejších zaviedol kvasenie pšenice v acidofilnom mlieku, mäkká sa ľahšie strávi, teda odovzdá živiny sliepkam. To má význam najmä v zime, kedy je krátky deň, teda málo času na kŕmenie sa. A aj preto je v zime menej vajec. Na mokrú pšenicu sa ľahšie nalepia práškové vitamíny a minerály a sliepky ich ľahšie pozrú. Mnoho chovateľov uprednostňuje šrotovanie obilia, aby bolo ľahšie stráviteľné. Na to treba jednak stroj, jednak energiu do neho a potom, viac ako tri dni starý šrot prichádza o časť svojich živín. A v neposlednom rade, ak sliepky kŕmime šrotom, tak sa síce do neho ľahšie zamiešajú rôzne zložky, ale pri kŕmení šrotom sú dosť veľké straty krmiva, až do 20%. Nie len vetrom a prášením, ale aj tým, ako sa v žrádle sliepky prehrabujú.
U nás dostávajú šrot len kuriatka do cca 8 týždňa veku, potom už granule a máčanú pšenicu. Granule sú kompletné krmivo, vrátane kukurice, ktorá poskytuje aj energiu, preto sa nehanbím im v zime vždy trochu prisypať. No a keď sliepky nemôžu z nejakého dôvodu chodiť do výbehu a teda majú menej hmyzu na jedálnom lístku, tak im dva razy týždenne pridávam vo vode máčané psie granule s obilím. Teda bielkoviny. Nesmie ich byť veľa, to by ste si všimli ich biely riedky trus, lebo by opäť bolo po vajíčkach. Mám spočítané, že moje prilepšenia, či už vitamíny alebo bielkoviny, predstavujú v celkových nákladoch na vajíčko jeden až dva centy, dnes už možno k trom centom, ale súčasne to spôsobí až o tretinu väčší počet vajec.
Jedna sliepka spotrebuje za rok asi 50 kg pšenice. To je cca 12 eur na cca 150 vajec. Osem centov vajce. Pridať tri centy a mať 190 vajec po desať centov sa neoplatí? Ani keby vyšli na dvanásť centov v priamych nákladoch, tak o nič nejde. Domáce vajíčka, o ktorých vieme čím boli sliepky chované, sú rozhodne lepšie, ako z obchodu, a to som v takej firme robil hodne vyše desať rokov 😉
Rozhodne stále platí, že aj farárov môžu byť dva druhy. Z presvedčenia a z povolania. A ako sa hovorí, po ovocí ich poznáte.
Podobné články:
Komentáre