Fotografovanie je jednou z mojich záľub už od študentských čias. A ako sa ukázalo časom, jednou z naozaj užitočných záľub. Ľudia časom zabúdajú, časom si niektoré udalosti prikrášľujú, často zveličujú, alebo svoje negatíva bagatelizujú. No fotografia neklame, vždy ukáže, ako sa veci mali, ako to bolo naozaj. Najmä ak vašou doménou nie sú fotografie umelecké, ale dokumentárne, ako u mňa.
Od mladi som radšej fotil prírodu, ako ľudí. Príroda sa „neksichtí“. Doteraz mám odložené krabice s čiernobielymi fotkami aj albumy s farebnými, robenými pôvodne na kinofilm. Mal som veľkú výhodu, že dokumentačné čiernobiele fotografie boli súčasťou mojej práce vrátane plne vybavenej fotokomory, takže stačilo kúpiť si svoju vývojku, ustaľovač, papiere a filmy, lebo foťák som svoj už mal, hoci nie taký dobrý, ako pracovná Practica MTL5-B, a cez víkend si v komore spracovať časť služobných fotiek a aj tie svoje vlastné 🙂 Neskôr som už fotil Olympusom IS-21 na farebný kinofilm a dával ich spracovať do miestneho fotolabu. Aj vďaka tomu mám teraz mnoho dobových fotografií, ako prírody tak aj blízkych ľudí. Výhoda papierových fotografií je, že sa im nevybije baterka, nevyžadujú aktualizácie a nemôže sa stať, že po rokoch prestanú fungovať 😉
Takže aj teraz, keď striedavo fotím na malý kompakt, ktorý je vždy vo vrecku, alebo na smartfón či sviatočne na zrkadlovku Nikon, takže mám desaťtisíce digitálnych fotografií, raz za čas niektoré fotografie skončia aj ako papierové. A aby som sa nemusel „trápiť“ s fotoalbumom, rovno dám vyhotoviť fotoknihu. Prvou bola kniha vybraných fotiek z našich cyklodovoleniek a keď sa ukázalo, že medzi známymi má veľký úspech, urobil som ďalšiu fotoknihu zo záberov z prvých troch mesiacov, ako sme kúpili a prerábali našu záhradu na dedine. Mala rovnako úspech u všetkých našich návštev v záhrade, lebo ukazovala, čo je teraz úplne inak.
Takže keď sme pred rokom a niečo kúpili vedľajší pozemok, ktorý osve v podstate za nič nestál, a spolu s ním aj dom, ktorý nebol úplne zlý, ale dobrý vyzerá inak 😉 a pustili sa do jeho rekonštrukcie, podľa svojho zvyku som všetko fotografoval a vedel som už vtedy, že nakoniec bude tretia fotokniha.
Využil som horúčavy tohto leta, okolo obeda vždy zaliezol do domu, kde bolo príjemne, a na počítači vybral poldruha stovky fotografií, dokumentujúcich pôvodný stav a priebeh úprav a opráv domu aj pozemku. Mám svojho osvedčeného dodávateľa, v jeho softvéry som si na PC naaranžoval vybrané fotky, pozadia, lemy a podobne a cez internet všetko poslal do fotolabu. A o týždeň som sa mohol tešiť z veľkej farebnej fotoknihy formátu A4.
Keď teraz máme v záhrade návštevu, najmä tie pravidelnejšie sa zaujímajú o dom a nový kus pozemku a po prechádzke si môžeme ku káve a zákusku dať aj zopár dnes už historických fotografií, čo sme to vlastne kúpili a v akom to bolo stave.
Podobné články:
Komentáre