Aká by to bola záhrada, keby nemala svojho ochrancu. Pred všetkými zlými ľuďmi aj pred divou zverou i líškami, ktoré by si pochutili na sliepkach. A s ktorým by nám tu bolo veselšie. Tak sme po zrelej úvahe sa rozhodli rozšíriť záhradu z pestovateľskej aj na chovateľskú bázu. V záhrade pribudol psík.
Keďže jeho príchod nebol výsledkom náhodného impulzu, ale zrelého rozhodnutia, predchádzalo tomu nie len zvažovanie očakávaných prínosov ale aj možných negatív. Rozhodovanie, k akým úpravám na pozemku bude musieť prísť a ako to zmení náš časový harmonogram. Aké technické vybavenie bude potrebné zabezpečiť a aký veľký pes by to mal byť. Aké máme od neho očakávania a čo sme ochotní obetovať.
A tak začiatkom leta sme si priviezli malé šteniatko. Všetky mláďatá sú milé, zábavné a zlaté. A väčšinu času prespia. Keď náš psík nespal, spoznával v mojom sprievode svoje nové kráľovstvo. Veľké kráľovstvo. Od voliéry s búdou, ktorú som mu pripravil, sa vzdialil najviac na dvadsať metrov. Keď sme išli spolu skontrolovať sliepky, dva razy musel oddychovať a po návrate často uľahol k spánku.
Postupne ako psík rástol a mocnel, spoznal celý pozemok, vyše dvadsať árov. Učili sme ho, kadiaľ sa chodí a kam sa nevstupuje. Hrali sme sa a oddychovali, keď dopoludnia alebo po obede spal. V lete sme toho cez deň fakt veľa nespravili, keď sme ho nechceli rušiť. Nech mocnie a rastie, lebo pri každom kroku bol psík pri našich nohách, nevydržal spať sám opustený. A nevyspatý psík nechce poslúchať. Pretože sme ho pomaly začali učiť základným povelom a poslušnosti.
Najradšej sa rozbehne po hornej časti záhrady. Na to však potrebuje práve rešpektovať základné povely, aby zostal len na našom pozemku. Má tu však množstvo rôznych podnetov a páči sa mu tu.
Dnes je to stále ešte šteniatko a stále máme veľa práce s jeho výchovou a výcvikom. Ale už nás nechá chvíľu aj pracovať, lebo vie, že po skončení tejto činnosti príde chvíľa, kedy sa s ním niekto z nás pohrá alebo prebehne záhradou. A na tú dokáže poslušne čakať. Niekedy 😉
